Magická chvíľa

9. září 2016 v 13:31 | Eun |  Naruto
Annyeong¬¬!! It`s been a while! :)
Prepáčte, že som sa lho neukázala, ale síce mám v pláne zopár vecí, ich realizácia je na bode mrazu. -_- A do toho teraz onedlho idem na výšku (Prvý ročník! Ugh, so nervous... O.o), tak som zvedavá, ako tam budem mať čas na písanie. Ale hádam si pár hodín denne na to nájdem. O:) Posnažím sa, len ktovie, ako to bude s aktivitou. Nič nesľubujem.
Ale aspoň vám sem dám jednu shounen-ai na Naruta. Ak sú tu nejakí fanúšikovia. Napísala som ju asi za hodinu, keď som šla domov vlakom. Človek by neveril čo všetko stihne v priebehu 4-hodinovej cesty! :O Dokonca som ešte aj kreslila. Ale to už odbáčam. Tak hádam sa vám bude toto krátke 769-slovné vlakové čudo páčiť.
Saranghae!!! ^^


Dedina bola ponorená do tmy, na uliciach sa nenašla jediná živá duša. Všetci už dávno hľadali útočisko vo svojich domovoch a poddávali sa spánku. Až naňho.

Mladík v čiernom plášti sedel na streche neďalekého príbytku. Obloha vysoko nad jeho hlavou bola posiata ligotavými hviezdami, mesačný svit sfarboval jeho bledú pokožku dostrieborna. Havranie vlasy sa mu v jemnom vánku pohojdávali zo strany na stranu a čiernymi očami už hodnú chvíľu sledoval jediné okno, v ktorom sa svietilo.

Na prvý pohľad to vyzeralo, že izba je prázdna. Že jej majiteľ len zabudol pred odchodom zhasnúť, ale on tomu neveril. Vedel, že tam je. Bol o tom presvedčený. Cítil to. A preto trpezlivo čakal. Teda... aspoň sa o to snažil.
Krv mu vrela v žilách, prsty napäto zabáral do svojich kolien. Ústa mu slabo brneli a celé jeho telo horelo nedočkavosťou. Onedlho sa objaví.

A mal pravdu. O pár sekúnd sa pri otvorenom okne objavil blonďavý mladík s uterákom obmotaným okolo pása. Ďalším si sušil vlhké vlasy. Líca mal podfarbené ružovou farbou od teplej sprchy, po jeho obnaženom hrudníku stekali drobné kvapky vody.

Toto bola jeho šanca. Jeho pery sa samovoľne skrivili v úškľabku, čierne oči zažiarili. A zrazu zmizol. Akoby tam nikdy nesedel.

Naruta na pokožke zachladil studený poryv vetra. Uterák z hlavy hodil na posteľ a natiahol sa po okne. Kým ho však stihol zatvoriť, bol prirazený k stene. Z nárazu ho zabolel chrbát, ale bolestivý výraz vzápätí vystriedal široký úsmev.

"Už som si myslel, že dnes neprídeš, Sasuke," podotkol a prekrížil si ruky na hrudi.

Pri počutí svojho mena sa k nemu mladík viac natisol, jeho dych pošteklil Narutove líca. Špičkou nosa sa dotkol toho jeho. Farba jeho očí sa pomaly menila na sýtočervenú. "A prísť o príležitosť byť s tebou?" spýtal sa a jemne nachýlil hlavu do strany. Na moment sa zadíval na jeho pootvorené ústa. Delili ich od seba už len centimetre, milimetre. "Nikdy," zašepkal. A konečne sa stretli v dlho očakávanom bozku.

Naruta prekvapila Sasukeho náruživosť a dravosť, s akou sa naňho vrhol, no nebolo to nepríjemné. Skôr roztomilé. Ticho sa do Sasukeho pier zasmial a ležérne mladíka objal okolo pása. Spokojne vydýchol, jeho viečka samovoľne klesli.

"Ouch, to za čo?!" zafunel zrazu a škaredo na chlapca zagánil. Jazykom si oblizol poranenú spodnú peru. Vážne ho práve uhryzol?

Sasuke mu daroval nevinný úsmev, párkrát zažmurkal. "Prepáč, neodolal som," povedal na svoju obranu a kým Naruto stihol namietnuť, okupoval jeho pery v ďalšom bozku, z ktorého sa Narutovi podlomili kolená a zamotala hlava. V jeho brušku sa do všetkých strán rozleteli drobné motýliky.

Sasuke sa potom pozdĺž Narutovej brady presunul až ku krku. Venoval pohľad dvom bielym jazvičkám, sotva viditeľným, no preňho mali veľký význam. Daroval im nevinnú pusu.

"Budeš sa na ne celú noc len dívať?" Naruto naňho pobavene pozrel.

Pri myšlienke, že bol pristihnutý, Sasukeho líca zahanbene vzbĺkli. Naprázdno preglgol, červeň v jeho dúhovkách zintenzívnela. "N- Nedívam sa," zakoktal, no vlastný hlas ho zradil. V duchu zanadával. To bolo naozaj nenápadné. Rodená prirodzenosť.

Naruto si položil bradu na jeho plece, zachichotal sa pri jeho uchu. "Tak do toho," pobádal ho a sám mu daroval bozk na ušný lalôčik. "Alebo si si to rozmyslel? Žeby ťa prešla chuť? Priveľká škoda," dodal a provokačne ho uhryzol.

"Naruto..." Sasuke sa trhane nadýchol. Pri jeho uštipačnom tóne sa zachvel, dych sa mu zadrhol v hrdle, krv hučala v ušiach. Spod hornej pery mu vybehli dva špicaté tesáky a nenásytne sa ponorili do značiek vrytých v jeho pokožke.

Naruto na moment skrivil tvár v bolestivej grimase, no vzápätí ju vystriedal blažený výraz. Bodavý pocit sa premenil na príjemné šteklenie. Dlaňou vplával do jeho tmavých vlasov, dole hrudníkom mu stieklo zopár karmínovočervených potôčikov vlastnej krvi. Cítil, ako mu ubúda energia a prichádzajú naňho mdloby, no dôveroval mu. Vedel, že Sasuke si vezme len toľko, koľko potrebuje. Že by mu nikdy neublížil. Preto sa nebránil. Odovzdane stál medzi ním a stenou, trpezlivo čakajúc.

Sasuke sa napokon odtiahol, z kútika úst mu vytiekol drobný pramienok. Spokojný so svojou siestou sa pousmial, farba jeho očí znova potemnela. Zadíval sa na blonďavého mladíka s ledva otvorenými viečkami. Nežne ho pohladil po líci. "Milujem ťa."

"Ja viem," hlesol Naruto sebavedomo, no jeho hlas bol slabý. Zotrel škvrnu z jeho kútika, vzal jeho bradu medzi palec a ukazovák a pritiahol si ho do ďalšieho bozku. Na jazyku prevalil vlastnú krv.

Sasuke nebol jediný nedočkavý. Aj Naruto sa každý deň tešil, kedy zapadne slnko. Kedy sa objaví. Zbožňoval jeho nočné návštevy, pocit, že bol závislý od jeho krvi, že bez neho nemohol žiť. Preto bola noc jeho najobľúbenejšou časťou dňa. Pre oboch chlapcov.

Bola to ich magická chvíľa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama