Darovaná kvetina

24. ledna 2016 v 20:03 | Sam |  Original
Takže, prepáčte, že som na toto tu minulý týždeň zabudla ... akosi pri troch testoch každý deň nebol čas. Takže dnes tu máme toto tu maličké, kratučké, milučké, ktoré som pôvodne písala na hog ako úlohu do predmetu Literární seminár. Téma bola ako môžete vidieť aj z nadpisu - Darovaná kvetina. Trochu dlhšie som premýšľala nad tým, že čo napísať a nakoniec som skončila s týmto nápadom, za ktorý vďačím Lule (moja záchrana, keď mi dochádzajú nápady!)



Už keď vkročil do tejto kaviarne vedel, že to nie je dobrý nápad. Vždy sa mu vybavili všetky spomienky na jeho bývalé vzťahy a hlavne na jednu osobu, ktorá mu bola nesmierne blízka, ale zároveň ďaleká. Netušil prečo sa ešte stále nepoučil zo svojich chýb a neustále sa týral návštevami kaviarne, kde ho spoznal. Bol vtedy v poslednom ročníku na strednej, chystal sa na vysokú a chcel len jednu jedinú kávu, kým bude musieť znovu do školy. V ten deň ho obsluhoval chlapec v jeho veku s roztomilou jamkou v líci, ktorá sa nedala prehliadnuť, keďže čašník sa neprestával usmievať. V jeho očiach žiarila iskra mladosti, ktorá priťahovala všetky pohľady.

Dnešok však bol iný, personál kaviarne sa za posledných päť rokov od základov zmenil. Dnes ho tu nečakal žiaden roztomilý chlapec s jamkou v líci, ktorý by mu doniesol namiesto kávy čokoládu so šľahačkou. Dnes tu bolo veľmi veľa ľudí, hlavne dvojíc, ktoré obsadili všetky voľné stolíky vo vnútri kaviarne. Jediné voľné miesto, ktoré našiel bol maličký stolík vonku, ktorý bol v ohraničenom priestore malej terasy kaviarne. Okolo neho sa nachádzal malý drevený plôtik a kvetinový záhon.

Ako tak sedel, miešal svoju už skoro studenú kávu a premýšľal, všimol si ho chlapec s veľkými slúchadlami okolo krku v kockovanej košeli a čiernych úzkych nohaviciach. Chvíľu iba pozoroval smútok druhého mladíka, až sa napokon rozhodol nejak ho rozveseliť. Zrak mu padol na kvetinárstvo neďaleko kaviarničky. Myšlienka o kúpe kvetiny pre smutného chlapca ho zasiahla ako blesk z číreho neba.

O chvíľu už stál z plôtikom kaviarne a klepkal chlapca po ramene. Následne mu podal kvetinu s malým lístočkom, ktorý obsahoval jednu vetu.

"Nech ťa trápi čokoľvek, ono sa to zlepší"

Hneď ako mu s úsmevom podal kvetinu sa otočil a pokračoval vo svojej ceste nevedno kam. Chlapec z kaviarne ho ešte dlhú dobu sledoval a dúfal, že ho ešte niekedy stretne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Johnny Johnny | Web | 24. ledna 2016 v 20:20 | Reagovat

Veľmi pekné. :D Radosť zo života a tak...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama