Freedom - 7. časť

16. února 2015 v 14:17 | Eun |  Freedom
Annyeong! Je tu ďalší diel. :) Ani neviem, čo k tomuto napísať. Asi nie je veľmi akčný ani dobrý, no snáď sa vám aj tak bude páčiť. Sľubujem, že sa nabudúce polepším! O:)
Enjoy!! ;)


Dlhú chvíľu sa nič nedialo. Všade navôkol panovalo až ohlušujúce ticho, Hyuk vnímal každý jeden závan vetra duniaci okolo jeho uší. Pomaly sa začínal nazdávať, že to bol naozaj len výplod jeho fantázie. Keď sa však chystal zasunúť meč, spoza domu takmer až váhavo vyšla nižšia postava. Šúchala nohami o pôdu, každý jeden krok bol čoraz ťažší. Čím viac sa približovala k rebelovi, tým na nej dokázal väčšmi spozorovať jej strach. Napokon zastala pár metrov pred ním, zdvihla k nemu hlavu.

Hyuk nakrčil obočie. "Zase ty? To ťa tie nebezpečenstvá ešte neomrzeli?" zahromžil, nie dvakrát nadšený zo svojej novej spoločnosti. Pustil rukoväť, meč sa s tlmeným cinknutím zasunul späť do pošvy. Hyukjae si prekrížil ruky na hrudi a spražil postavu pohľadom.

Drobný čiernovlasý mladík sa bojazlivo prikrčil, úzke kolená sa mu pod voľnými nohavicami roztriasli, zuby sa trochu rozdrkotali, akoby sa ocitol na Antarktíde. Bol možno až príliš útly, oblečenie na ňom prakticky viselo. Na sebe mal hnedastú tuniku siahajúcu do polky stehien a cez ňu prevesenú vestu. Cez plece mal prehodený neveľký vak.
Líca mal trochu vpadnuté a zafúľané od špiny, najvýraznejšou črtou na bledej tvári boli veľké hnedé oči. Vlasy mu odstávali na všetky strany, akoby práve vstal. Nervózne v rukách žmolil lem svojho trička, spod rukávov mu vytŕčali kostnaté zápästia.

"Um, ja..." začal trochu neisto. Hlas mal tichý, ledva počuteľný, skoro ako šepot vetra. Naprázdno preglgol.

Eunhyuk si povzdychol. "Ako sa voláš?"

"R-Ryeowook..." zakoktal, ešte pevnejšie stisol látku odevu, až mu obeleli hánky. "K-Kim Ryeowook," dodal. Hyuk si ho chvíľu len nečinne prezeral, Wookovi to však prišlo ako celá večnosť. Zmeravene stál, chĺpky na zátylku sa mu pod jeho skúmavým pohľadom dvíhali, na trle mu naskakovali zimomriavky. Keď sa napokon Eunhyuk sústredil na jeho tvár, Ryeowook nevedel, či má byť rád alebo sa báť ešte viac. Nech sa snažil akokoľvek, z Hyukových očí nedokázal vyčítať vôbec nič. O čom ten rebel asi môže premýšľať? Vynadá mu? Obdaruje ho jednou zo svojich uštipačných poznámok? Zabije ho?

Hyuk sa k nemu niekoľkými krokmi priblížil, Wookove čelo ovial jeho dych a odfúkol odtiaľ pár vláskov. Stále sa tváril bezvýrazne, Wook pomaly od strachu zabúdal aj dýchať. V hrdle mu navrela hrča, v hlave sa začínal pohrávať s myšlienkou, či bol toto všetko dobrý nápad a či by nemal utiecť, kým môže.

"Prečo si ma sledoval?" spýtal sa Hyuk.

Ryeowook sa ustráchane prikrčil, nervózne si zahryzol do spodnej pery. Sklopil zrak k špičkám svojich topánok. "Um, ja..." začal trochu zdráhavo, chrbát mu oblial studený pot. Ako mu to má vysvetliť?

Hyuk tentoraz ostal ticho. Uprene ho pozoroval a čakal. Chlapec bol dosť vystrašený, nemusel ho desiť ešte viac. Okrem toho, kým pôjde do kráľovstva, má ešte nejaký ten čas. Aspoň si môže dôkladne premyslieť plán. Čo vlastne spraví, keď sa tam dostane?

"Počul som... čo si hovoril v krčme," vytisol zo seba napokon, čím si získal Hyukovu pozornosť a vyrušil ho z myšlienok. Hyuk prekvapene zamrkal, chlapec uhol pohľadom. "Že chceš ísť do kráľovstva," pokračoval.

"Hm, a čo s tým? Prišiel si mi popriať šťastie?" spýtal sa s drzým úškľabkom, mladíkove líca od rozhorčenia horúčkovito vzbĺkli a urazene našpúlil ústa, akoby sa ho tá poznámka dotkla. Vážne si myslí, že by ho sledoval z takého bezcenného dôvodu? Že by takto riskoval pre nič?

"Nie!" vyhŕkol, jeho hlas pridal na intenzite. Už to nebol len šepot vetra, stal sa pevnejším a Hyuk už konečne nemusel naťahovať uši, aby ho počul. Zdalo sa, že Wook nabral trochu odvahy. Zhlboka sa nadýchol, akoby si až teraz uvedomil, čo práve spravil, a previnilo od Hyukjaeho odstúpil. "Chcem ísť s tebou," prehlásil už oveľa pokojnejšie, hrudník sa mu však stále zrýchlene dvíhal od predošlého výstupu.

Eunhyuk sa zarazil. Neveril vlastným ušiam. Čo to dieťa napadlo? Žeby prišiel kvôli tej dýke o mozog? Alebo sa niekde udrel až potom? "So mnou?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.

Ryeowook odhodlane prikývol.

"Nechaj ma o tom popremýšľať," zamumlal a zamyslene si pošúchal bradu. Sústredene nakrčil obočie, uprel pohľad kamsi do rohu, než ho po pár chvíľach opäť presunul k napätému Ryeowookovi. "Nie," dodal, otočil sa k nemu chrbtom a s rukami vo vreckách sa vydal preč.

Iskričky nádeje vo Wookových očiach pohasli, zatváril sa ako ublížené šteňa. "Počkaj!" zakričal a dobehol ho. "Prosím," pípol, zopäl ruky a prosebne zamrkal.

"Ľutujem, ale nemám čas na to byť tvojou opatrovateľkou. Nájdi si niekoho iného, ja mám prácu," odvetil a pridal do kroku, no Ryewook sa tak rýchlo nevzdal.

"Mám už sedemnásť, aby si vedel!"

"To je síce pekné, ale odpoveď nezmením. Táto výprava nie je pre deti," odbil ho.

Wook zalapal po dychu. Dieťa?! To zabolelo. Veď je od neho mladší len o rok! Teda, aspoň podľa toho, čo o Hyukjaem počul. "Yah! Vypočuj ma!" zvrieskol napokon, až ho zaboleli hlasivky a skočil pred Hyuka, čím ho prinútil zastať. Starší naňho prekvapene pozrel. Kde sa v tom malom berie toľko zlosti? Ryewook stisol ruky do pästí, špinavé prsty zaboril do dlaní, až si bol istý, že tam ostanú odtlačky po jeho nechtoch. Črty jeho tváre stvrdli, telo sa triaslo. Tentoraz však nie od strachu. "Má môjho brata," precedil cez zaťaté zuby, pri tej spomienke ho bodlo pri srdci a v očiach ho zaštípali slzy. Spodná pera sa mu zľahka zachvela, no statočne svoje vzlyky prehltol.

"Kto?" spýtal sa a nepatrne nachýlil hlavu na stranu.

"Heechul." To slovo zo seba vypľul, akoby to bola najodpornejšia nadávka na svete. Nedalo sa nevšimnúť, s akou nenávisťou to meno vyslovil. A Hyuk sa mu ani nedivil. Sám ho nemal rád už od chvíle, čo po smrti predošlého kráľa nastúpil na trón. Spravil im zo životov peklo, na ich dedinu padla bieda, ľudí pohltil strach. "Pred pár dňami ho jeho vojaci chytili a..." Ryeowook ticho vzlykol, nekontrolovateľne sa roztriasol. Čo si bude klamať? Nedokáže sa hrať na silného. Nech sa snaží akokoľvek, bolí ho to. Nemôže zadržiavať plač.

"Čo sa s ním stalo?" zaujímal sa Hyuk, zrazu s týmto chlapcom z neznámeho dôvodu súcitil. Keď sa naňho díval, srdce mu zovrel skľučujúci pocit. Cítil sa podobne, ako keď mu raz Kihoon rozprával o svojom detstve. Ako jeho staršieho brata zabili, keď sa ho snažil ochrániť, a chlapec ostal sám, vydaný napospas krutému osudu.

Ryeowook k nemu zdvihol uslzený pohľad. "Zajali ho. A ja som s tým nemohol nič spraviť. Prosím, pomôž mi ho zachrániť. Vezmi ma so sebou," naliehal, pomedzi slová sa mu drali vzlyky. Natiahol ruku a prsty zahákol do Hyukovej košele. V očiach sa mu vynímala nemá prosba, pár razy zaťahal za bielu látku.

Eunhyuk váhal. Naozaj to bude dobrý nápad? Ryeowook predsa nie je žiadny bojovník. Je slabý. Akoby mu vôbec dokázal pomôcť? Možno by mu bol len na príťaž. No na druhej strane by Hyuk nemusel ísť sám. Mohol by vymyslieť dômyselnejší plán. "Tak dobre," súhlasil napokon a pokynul Ryeowookovi, aby išiel za ním.

Wook si utrel slzy a dobehol ho. "Vďaka," zamumlal, na perách sa mu objavil drobný úsmev. Musí svojho brata zachrániť, nech to stojí čokoľvek. Sľúbil mu to.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Narbie Narbie | E-mail | Web | 17. února 2015 v 21:27 | Reagovat

Mám takový pocit, že mu Wook stejně moc nepomůže...Možná bude na obtíž a Hyuk bude muset chránit i jeho..to by potom nebylo dobré. Ale! Znáš mě - klidně Hyukovi ubliž, ode mne to máš povolené. :D Já to kolikrát uvítám víc, než to sladké až přeslazené...však to znáš..
Těším se na další díl. Modlím se, abys to do pondělí stihla, nebo leknu. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama