Thank you ... Kelly

6. prosince 2013 v 21:16 | Sam |  Feme
Ďalší femslash ... nejak mi tu pribúda I´m sorry. Ale toto sa mi páči, je to trochu divné a možno to nie je príliš jasné, ale lepšie to už nebude. A som zabudla na to, že tento blog má svoju betu ... Alex/Saš ...

Sedela tam, kde každý deň, na okraji fontány so skicárom na kolenách a kreslila okolie. Už tretí deň si všimla červenovlasú dievčinu sediacu na lavičke a blondínke sa zdalo, že ju sleduje. Akoby prichádzala len kvôli nej.
Rovnako ako každý deň, aj dnes kreslila, ale jej dnešné kresby boli trochu iné ako tie predchádzajúce - depresívnejšie. To preto, lebo sa to stalo zas. Zase sa jej v škole vysmievali a ona to nezniesla a priniesla svojmu zápästiu ďalšiu ranku. Neznášala ten pocit, keď sa rezala, ale pomáhalo jej to. Inak sa so svojimi problémami nevedela vyrovnať. Najviac jej vadil ten fakt, že musela nosiť návleky na ruky, aby to zakryla. Síce si na to už zvykla, lebo s nimi vlastne aj spávala, ale aj tak nemala rada otázky, prečo ich nosí. Pri kreslení na toto zabúdala a bolo jej lepšie. Pomáhalo jej to, preto už dva mesiace chodila do parku. Väčšinou sedela na tejto fontáne, presne ako dnes. Výnimkou však bol ten fakt, že dnes za ňou prišla červenovláska.
"Ahoj," nesmelo sa ozvala, keď k nej prišla.
"Ahoj."
"Prepáč, že ťa vyrušujem od kreslenia, ale všimla som si ťa už predvčerom. Prečo tu takto zvykneš vždy sama sedávať a kresliť? Nie je ti samej smutno?" opýtala sa jej opatrne.
"Nikdy tu nie som sama, vždy je tu plno ľudí, čo sa tu premávajú, občas sa zastavia, posadia sa na lavičku a ja to kreslím. Kreslím život tohto miesta a vlastne mi to aj pomáha, aby som sa nezožierala svojimi pocitmi. Robím to už vyše dvoch mesiacov," odpovedala blondínka a ukázala jej, aby si sadla vedľa nej.
"Vidíš, tam toho pána? Ten tu je každý deň. Väčšinou chodieva so psom a občas sa pri mne zastaví a opýta sa ma ako sa mám. Ešte sa nikdy nestalo, že by neprišiel. Alebo tá žena v ružových šatách, chodí tadiaľto do práce. Robí v kaderníctve za rohom. Každý deň má šaty inej farby, nikdy nemá dvakrát za týždeň rovnakú farbu. Tamtí chlapci na skateboardoch sem chodia každý deň. Veľakrát jazdia aj popri mne a jeden z nich, ten najvyšší sa občas pristaví a rozpráva sa so mnou vždy dosť dlho. Za päť minút tadiaľto prejde chlapík na bicykli, chodí tadiaľto domov každý deň presne v ten istý čas. Zatiaľ meškal len raz, keď išiel do roboty peši. Vtedy sa pristavil a odvtedy to občas zvykne spraviť znovu, vždy sa ma snaží rozosmiať. A potom si tu ty. Posledné tri dni, si sedela na tej lavičke, ale už predtým som ťa tu videla. Presne na tej lavičke si zvykla sedávať s chlapcom alebo občas s kamarátkami. Tipujem, že ste sa rozišli a kvôli tomu si sem prišla a konečne si si ma všimla a potom si prišla znovu už kvôli mne. Nemám pravdu?"
Alex trochu blondínka vydesila, netušila, že stretne tak vnímavého človeka. Teda okrem Kelly, ale Kelly je dávno preč. V inom meste, jediný človek, čo jej kedy rozumel.
Keď Michell uvidela zmenu v Alexinom výraze trochu ju to prekvapilo, netušila, že ju vydesí. Takto sa zvykla správať normálne, analyzovala svoje okolie.
"Prepáč, asi ťa trochu desím," povedala Michell. "Inak ja som Michell, ale väčšina ľudí ma volá Chell."
"Nedesíš ma, iba už dávno som nestretla nikoho, kto by analyzoval ľudí. Ja som Alex." Alexina odpoveď blondínku trochu prekvapila.
"Takých ľudí je málo. Ja sama som poznala len jednu osobu. Aj keď ona sa odsťahovala."
"Myslíš Kelly?" opýtala sa jej Alex.
"Áno Kelly, ako vidím, tak nie som jediná kto ju poznal."
"Keby len poznal, pre mňa bola viac ako rodina. Moja prvá láska," priznala sa.
"Aha, to som nevedela, že Kelly niekoho mala, ale zas je pravda, že vždy za niekým chodila, takže myslím, že si to bola ty. Kelly je moja sestra, aj keď som ju už dosť dlho nevidela."
"Tak to sme sa pekne stretli, bývalá priateľka a sestra," zasmiala sa Alex.
"To teda hej. Čo keby sme sa presunuli niekam inam? Zdá sa, že už sa ochladzuje a nechcem, aby si prechladla," navrhla Chell, postavila sa a podala Alex ruku. Tá ju prijala a nechala sa viesť. Michell ich zaviedla do malej čajovne presne pod bytom, kde kedysi bývala s Kelly, teraz už len sama. Čo bolo dosť netypické pre šestnásťročné dievča.
"Ach, tu som dlho nebola," povzdychla si Alex. "Naposledy som tu bola s Kelly, deň pred jej odchodom."
"Takže si určite pamätáš Kellyinu obľúbenú chodbičku tu," poznamenala Chell.
"Pamätám, aj jej obľúbenú knihu, čo tu majú." Alex sa usmiala, keď k nim prišla pani, čo tu robila ešte v časoch, keď sem chodila s Kelly.
"Ako vidím, tak ste sa našli. Keď Kelly odchádzala povedala mi, aby som vás nejak zoznámila, že vy už budete vedieť, čo od vás chcela. Ale ako vidím, moja pomoc tu nie je potrebná," usmiala sa na dievčatá širokým srdečným úsmevom.
"Myslím, že vieme," odpovedala Michell, keď sa pani vrátila aj s ich obľúbenými čajmi.
"To som rada," povedala a odišla.
"Som rada, že na nás Kelly nezabudla," hlesla Alex a otočila sa k Michell. Kým sa Chell stihla spamätať, z toho, čo sa vlastne stalo, Alex ju pobozkala. Michell ju objala okolo krku a viac sa k nej pritúlila. Alex si jej sadla na kolená, bez prerušenia bozku. Bozkávali sa, kým stačili s dychom, potom sa Alex usmiala a zliezla Chell z nôh.
"Myslím, že za toto Kelly musíme poďakovať, ale teraz už musím ísť, sľúbila som našim, že budem do zotmenia doma," usmiala Alex a opäť pobozkala Michell a odišla.

O tri dni neskôr poslali Kelly ďakovné video.
O štyri dni neskôr im volali z nemocnice, že Kelly podľahla chorobe a umrela.
O šesť dní ju pochovali a obe boli rady, že im ukázala, že ona dve majú väčšiu šancu byť spolu, ako samé. Postupom času sa z jej smrti spamätali a boli čoraz častejšie spolu.
O mesiac oznámili Alexiným rodičom, že spolu chodia.
O dva roky, keď už mali obidve osemnásť sa Alex presťahovala k Michell.

Dnes oslavujú svoje siedme výročie a študujú na rovnakej vysokej škole. Našli list od Kelly, kde im všetko vysvetlila a napísala, prečo im zatajila, že zomiera. Teraz sú obe šťastné a každý rok chodia do čajovne pripomenúť si, vďaka komu sú vlastne spolu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jolly the Sad Jolly the Sad | Web | 6. prosince 2013 v 21:27 | Reagovat

awwwwwww, that's just so cute asdfghjkl.
(až na to, že je to trochu nereálné.. ale to povídky jsou.)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama