Naivný 2/2

11. prosince 2013 v 11:00 | Eun |  Super Junior


Bytom sa rozľahne zvonček.
"...my ho chceme vidieť. Prosím." ozve sa po chvíli za dverami. Donghae otvorí oči a pomaly sa posadí.
"Teraz nie. Nechcem, aby ste ho zobudili. Musí sa vyspať. Navštíviť ho môžete prísť aj inokedy." odvetí Hyuk.
"Ale no tak, Eunhyuk!" zakňučí ďalší hlas.
"Eunhyuk?" zašepká Hae a vstane z postele. Zanadáva, keď sa opäť ozve bolesť, a otvorí dvere. Zastanú na ňom tri prekvapené pohľady.
"Hae! Prečo nie si v posteli?" Hyuk sa naňho starostlivo pozrie.
Donghae skloní hlavu. "Ja... Počul som hlasy, tak som chcel vedieť, kto tu je." zašomre.
Eunhyuk pohľadom strelí po dvojici vedľa neho a škaredo sa na nich zamračí. "Vidíte?! Teraz ste ho zobudili!" Potom sa otočí späť k Haemu, objíme ho okolo ramien a zavedie späť k posteli. "Donghae, povedal som, aby si oddychoval. Nemal by si tu pobehovať v takomto stave. Čo ak by sa ti niečo stalo?"
"Ale ja nechcem ležať!" zaprotestuje Donghae, keď ho Hyuk uloží späť do postele, a urazene oduje spodnú peru. Eunhyuk sa pousmeje. To malé je tak veľmi zlaté, keď trucuje.
"Tak keď už je hore, môžeme ho ísť pozrieť?" ozve sa odo dverí.
Eunhyuk sa na nich otočí. "Možno inokedy. Teraz musí odpočívať."
"Ale ja nechcem!" vykríkne Donghae. Spod hlavy si vytiahne vankúš a hodí ho po Hyukovi.
"Hae..." zavrčí nebezpečne.
"Mne sa nechce celý čas len ležať! Je to nuda!" pokračuje Hae, plne ignorujúc Hyukov tón hlasu. Pozrie na osoby pri dverách a posunkom naznačí, aby si sadli na posteľ.
Hyuk si povzdychne. Zodvihne vankúš, zvalí sa vedľa Haeho a položí si ho pod hlavu. "Fajn, ale nie veľmi dlho. A to platí aj pre vás, Teuk." otočí sa na staršieho z dvojice.
"Neboj sa toľko." usmeje sa a na ľavom líci sa mu objaví drobná jamka. Pritiahne si k sebe menšieho blonďáčika a pobozká ho na líce.
Donghae ich mlčky pozoruje a nechápavo zamrká. "Donghae, toto sú Leeteuk a Sungmin." Hyuk ich predstaví a prisunie sa k nemu bližšie. Hae kývne na pozdrav a pozrie na Eunhyuka, čím mu naznačí, že chce vedieť viac. "Sungmin bol môj spolubývajúci, kým nezačal chodiť s týmto tu mojím kolegom z práce a nepresťahoval sa k nemu." Ublížene pozrie na Mina. "Je to zradca." zašepká mu do ucha. Donghae sa zasmeje a pohľad stočí späť k dvojici.
"Nie som!" vypískne Min. "Veď bývam hneď vo vedľajších dverách." dodá na svoju obhajobu a viac sa pritúli k Teukovi. "On je na mňa zlý." zašomre naoko urazene.
"To nič nemení na tom, že si ma v tomto byte nechal samého." pokračuje vo svojich výčitkách. Kútikom oka pozrie na smejúceho sa Haeho a pery sa mu skrútia v úškrne. Miluje jeho smiech.
"To je možno pravda, ale ako vidím, už máš za mňa náhradu." odvetí Min s úsmevom. Eunhyuk nepatrne prikývne, od Haeho však oči neodtrhne. Min s Teukom si vymenia pobavené pohľady a kývnu na seba.
Odídu až neskoro večer. Eunhyuk ich odprevadí ku dverám a vráti sa k vysmiatemu Haemu. "Fajn a teraz spať. Ak budeš niečo potrebovať, som vedľa. Dobrú noc." povie a zhasne svetlo. Ani Donghaemu nedá šancu namietať a odíde z izby. Ľahne si na gauč a prikryje sa dekou. V momente zaspí.
Donghae sa prehadzuje zo strany na stranu. Nedokáže zaspať. Bojí sa ostávať tu sám. Vstane a rýchlym krokom príde do obývačky za Hyukom. Opatrne sa priblíži ku gauču. "Eunhyukie?" zašepká. Odpovede sa však nedočká. Skúsi to ešte raz, a znova, ale stále nič. Zamračí sa, obíde gauč a ľahne si k nemu. Hlavu zaborí do jeho hrude a pritúli sa k nemu.
"Hae, čo tu robíš? Pre-" ozve sa ospalo, no Hae ho preruší.
"Nechcem tam byť sám."
Eunhyuk sa s povzdychom na gauči poupraví a objíme ho okolo pása. "Tak dobrú noc."
"Dobrú noc." odvetí Hae a s úsmevom zavrie oči.

V nasledujúcich dňoch sa Donghaeho stav výrazne zlepšil. Už necítil pálčivú bolesť pri každom jednom pohybe a nočné mory sa tiež pomaly vytratili. Eunhyuk sa oňho celý čas staral a občas na návštevu prišli aj Teuk s Minom.
Donghae sedí na gauči a znudene prepína programy. Na to, že je sobota, nedávajú bohvieaké zaujímavé filmy. S povzdychom ovládač hodí vedľa seba a pribehne do kuchyne za Hyukom.
"Čo robíš?" spýta sa zvedavo a nazrie mu cez plece.
Eunhyuk sa naňho s úsmevom otočí. "Obed." odvetí jednoducho.
"A môžem pomôcť?"
"Nemusíš, o chvíľu je to hotové. Bež si sadnúť."
Donghae nafúkne líca. To nie je fér, že mu Hyuk nič nedovolí a stále ho posiela preč. Predsa nie je neschopný. A už ho ani nič nebolí, tak prečo je Hyuk stále taký? "Ale ja ti chcem pomôcť." ozve sa po chvíli.
Eunhyuk sa mu zadíva hlboko do očí. Dlho ho len nečinne pozoruje. Prečo mu to ten chlapec robí? Povzdychne si. "Fajn, môžeš prestrieť stôl." povie a ďalej sa venuje príprave jedla.
Donghae nadšene prikývne a začne prehľadávať skrinky. Eunhyuk ho celý čas kútikom oka pozoruje. Na tvári mu hrá pobavený úsmev. Ach, koľko málo chýba k detskej radosti. Je rád, že sa Donghaeho stav tak rýchlo zlepšil.
Keď Donghae skončí s prestieraním, poslušne sa posadí ku stolu a čaká na jedlo. "Ešte dlho?"
Eunhyuk záporne pokrúti hlavou. "Už je to hotové." zašomre a naberie jedlo na taniere. Donghaemu sa rozžiaria očká a bez váhania sa do toho pustí.
Po obede obaja sedia na gauči a bezemocionálne pozerajú na televízor.
"Eunhyuk?" Hae odtrhne oči od filmu a pozrie naňho.
"Áno?"
"Nebudeš mať problémy, že kvôli mne nechodíš do práce?" spýta sa váhavo.
"Dúfam, že nie. Leeteuk sľúbil, že to za mňa vezme. Aj keď... je pravda, že som sa tam neukázal už celý týždeň. Shindong ma zabije." Strasie ho pri spomienke na svojho šéfa.
"Prepáč." zašomre previnilo Hae a skloní hlavu.
"Neospravedlňuj sa. Nie je to tvoja chyba. Predsa som ťa tu nemohol nechať samého, nie?" daruje mu odzbrojujúci úsmev. Potom pribehne ku dverám, kde sa už nejakú chvíľu netrpezlivo ozýva zvonček, a otvorí ich. Hneď to však oľutuje, keď dnu vtrhne Siwon.
"Kde je?" zavrčí nebezpečne a prirazí ho ku stene.
Hae strnie v pohybe. Ten hlas... Čo tu robí? Ako ho našiel? Opatrne vstane, odcúva do Hyukovej izby a zvrtne kľúč. Schúli sa do klbka v rohu miestnosti. Do očí sa mu nahrnú slzy a celé jeho telo sa roztrasie.
"Č-čo od neho chceš?" spýta sa Hyuk priškrtene. V jeho hlase sa odráža odpor k tomuto chlapovi. Nenávidí ho.
Siwon spevní stisk okolo jeho krku, až Hyuk zalapá po dychu. "Prišiel som si poňho. Tak kde je?!" zvýši hlas, tresne s Hyukom o stenu, div ju neprerazí, a pustí ho. Eunhyukovým telom prebehne prudká bolesť. Zaskučí a zvezie sa na zem. Na otázku však neodpovie. "Pýtam sa, kde je!" vykríkne a kopne ho do brucha.
Eunhyuk zvraští tvár v bolestivej grimase. "Daj... mu... pokoj." dostane zo seba a pokúsi sa vstať. "Nepatrí ti." dodá. Vzdorovito naňho pozrie. Nedovolí mu, aby Haemu znova ublížil. Už nikdy.
Siwon ho prevŕta opovržlivým pohľadom a chabo sa zasmeje. Ruku zatne do päste a vrazí mu do tváre. Eunhyuk opäť dopadne na zem. Chrbtom ruky si utrie pramienok krvi, stekajúci po brade. Siwon po ňom hodí ďalší zo svojich pohľadov a vbehne do obývačky. "Donghae!" kričí stále dookola. Prehľadáva každý jeden kút obývačky.
Donghae poľakane nadskočí, keď začuje kroky blížiace sa k miestnosti. So zatajeným dychom pozoruje dvere.
Siwon zastane. "Tak tam si." zašomre a stisne kľučku. Dnu sa však nedostane.
"H-Hae." zašepká Hyuk a z posledných síl sa vydriape na nohy. Siwon sa k nemu nesmie dostať. Zastane pri dverách, zvrtne prekvapeného Siwona k sebe a z celej sily mu vrazí. Siwon dopadne na podlahu. "Ani sa k nemu nepriblížiš." zavrčí nebezpečne Hyuk.
Siwon si pošúcha boľavé líce a vstane. "Kto mi v tom zabráni? Ty?!" výsmešne sa naňho pozrie a vráti mu úder.
"Hyukjae!" vykríkne spoza dverí Hae vydesene. Bezmyšlienkovito vybehne z izby a skloní sa k nemu. Z očí mu vybehnú slzy a pritiahne si ho k sebe. "Prepáč... Všetko je to moja chyba."
Eunhyuk k nemu stočí pohľad. "H- Hae..." zašepká. Natiahne ruku k jeho tvári a pohladí ho.
"Tak tu si!" zvolá Siwon a zdrapí Donghaeho za ruku. Donghae naňho ustráchane pozrie. Šklbne rukou v snahe vymaniť sa, ale Siwonove zovretie je príliš silné.
Vo chvíli, keď Siwon trhne s Haem k sebe, sa rozrazia dvere a dnu vbehnú Leeteuk a Sungmin. "Pusti ho!" zavrčí výhražne Teuk.
Siwon sa naňho otrávene otočí. "A čo ak nie?" spýta sa pobavene.
Teuk sa pousmeje a spoza opaska vytiahne zbraň. "Predsa by si nechcel, aby som ťa zastrelil. Alebo...?"
Siwon nehybne pozoruje hlaveň pištole, ktorá mu mieri na hruď. Donghae vytrhne ruku z jeho zovretia a otočí sa na Hyuka, ktorý všetko sleduje spod privretých viečok.
"Teraz vypadni a neopováž sa k Haemu už nikdy znova priblížiť." pokračuje Leeteuk.
Siwon zanadáva a prevŕta Donghaeho vražedným pohľadom. Avšak, nepohne sa.
"Povedal som, aby si vypadol!" zvýši hlas, až Sungmin vedľa neho poľakane poskočí. Rýchlo však zatrepe hlavou a pribehne k Haemu a Hyukovi.
"Ako si na tom?" spýta sa potichu a pozrie na dobitého Hyuka v Haeho náručí.
"Zatiaľ žijem." Chabo sa usmeje, no následne sykne, keď mu ďalšia vlna bolesti prepulzuje telom.
"Hyukjae!" vypískne Hae a ešte viac ho k sebe pritisne. Hlavu zaborí do Hyukových vlasov a nechá slané kvapky sĺz voľne stekať po svojej tvári.
"H- Hae, už neplač... Som v poriadku." dostane zo seba Hyuk a na dôkaz svojich slov sa pokúsi postaviť. Ignoruje všetku tú bolesť, ktorá sa ozýva pri každom jednom pohybe, či nadýchnutí. Nesmie pred Haem ukázať, ako veľmi ho to bolí. Nechce, aby sa kvôli nemu trápil. Žiarivo sa naňho usmeje, hoci obaja dobre vedia, že ten úsmev nie je pravý.
Donghae ho opatrne stiahne späť k sebe. "Neklam." Nafúkne líca. Siwon sa na nich zahľadí.
"Tak bude to?!" ozve sa znova Leeteuk a o niekoľko krokov sa k nemu priblíži.
Siwon sebou trhne. Pohŕdavo ich všetkých prejde pohľadom a prekĺzne popri Leeteukovi von z bytu. Teuk sa víťazoslávne uškrnie. Zloží zbraň, zatvorí dvere a vydá sa k ostatným. S povzdychom Eunhyukovi pomôže vstať. "Ach jaj... Deň vás necháme doma samých bez dozoru a takto to dopadne." Položí ho na posteľ a skúmavo sa zahľadí na jeho modriny.
Eunhyuk sa zasmeje. "Ako... ako ste vedeli?" spýta sa potichu.
"Počuli sme krik. Vieš, tie steny nie sú zvukotesné." odvetí a pozrie na Mina, ktorý stále kľačí pred izbou vedľa Donghaeho. "Minnie, dones handru a lekárničku." Sungmin prikývne a odbehne do kúpeľne.
"To, že nie sú zvukotesné, som zistil už včera, keď ma Hae zobudil s tým, že je u vás zemetrasenie a nedokáže zaspať." zašomre Hyuk a prevŕta ho pohľadom.
Leeteuk očervenie. "To... ono..." zakoktá a rozpačito sa poškrabe na hlave.
Donghae pomaly podíde k posteli. Eunhyuk sa slabo usmeje a naznačí mu, aby si ľahol vedľa neho. Bez slova poslúchne. Eunhyuk sa trochu poupraví a hlavu položí na jeho hruď. Spokojne vydýchne.
Sungmin sa vráti do izby. Lekárničku položí na stolík. Vyžmýka handru a pozrie na ostatných. "Prišiel som o niečo?" Nechápavo zamrká pri pohľade na Hyuka, ktorý sa pevne tisne k Haemu.
"Ani nie... Len som Teukovi hovoril, aby ste nabudúce pri tých vašich hrách tlmili svoje zvukové prejavy. Donghaemu sa kvôli tomu nedalo zaspať." Zaškerí sa. Min po ňom hodí handru. "Hej! Hyung, to bolelo!" Hyuk bolestivo zaskučí. Ublížene naňho pozrie.
Leeteuk sa zhlboka nadýchne a vytrhne Minovi handru. "Minnie, myslím, že Hyuk je zmrzačený dosť. Nemusíš ho doraziť ešte aj ty." Pousmeje sa. Dá mu sladký bozk na pery a začne z Hyukovej tváre zmývať zaschnutú krv.
Keď sú všetky Hyukove rany umyté a obviazané, Min s Teukom sa zodvihnú a vydajú sa ku dverám. Donghae ich vyprevadí a vráti sa k spiacemu Hyukovi. Smutne naňho pozrie a opatrne sa k nemu posadí. "Hyukie." zašepká a jemne ho pohladí po tvári. "Ja... veľmi ma to mrzí. Je to všetko moja chyba... Jediné, čo dokážem, je len plakať niekde v kúte a spôsobovať problémy. Som k ničomu." Do očí sa mu vkradnú slzy a z hrdla sa mu vyderie vzlyk. "Naozaj je mi to ľúto."
Eunhyuk otvorí oči a pevne ho objíme. "Nie si k ničomu." zašomre do jeho hrude. "Už nikdy nič také nehovor."
Donghae prekvapene zamrká. "Myslel som, že spíš."
Eunhyuk sa mu zadíva do očí. "Bez teba nie." odpovie. "Hae, môžem sa na niečo spýtať?" spýta sa neisto. Hae nepatrne prikývne. "Čo ku mne cítiš?"
"Ako to myslíš?" Vyjavene naňho pozrie.
"Dobre vieš, ako to myslím. Miluješ ma?"
"J- ja..." zakoktá a sklopí zrak. Cíti na sebe Hyukov uprený pohľad a do tváre sa mu nahrnie nadmerné množstvo krvi. Prečo sa ho na toto pýta?
Hyuk sa zamrví, opatrne sa k nemu priblíži a nežne sa perami obtrie o tie jeho. Donghae ostane nehybne sedieť. Chvíľu očami nechápavo behá po miestnosti, no potom začne na Hyukove bozky váhavo odpovedať. Rukou vkĺzne do Hyukových vlasov a viac si ho k sebe pritiahne. Eunhyuk sa pousmeje do bozku a jazykom zatlačí na jeho ústa, čím si vyžiada vstup.
Vtedy sa ozve tlmené vŕzganie postele sprevádzané hlasnými vzdychmi. Eunhyuk sa od Haeho odtiahne a škaredo sa obzrie na stenu, za ktorou sa nachádza Minov a Teukov byt. "Už zase?" pretočí očami.
Hae sa pousmeje, opatrne Hyuka zaľahne a privlastní si jeho pery. "Nechaj ich." zašepká pomedzi bozky a hravo medzi zubami stisne jeho spodnú peru.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama