Naivný 1/2

10. prosince 2013 v 11:00 | Eun |  Super Junior
Vau, ja som napísala svoje prvé tak trochu yaoi. No čo k tomu dodať. Snáď to nebude až taká pohroma... Musím to rozdeliť do 2 častí, lebo s plánovaných 5 strán vo Worde mi vyšlo až 8 a pochybujem, že by mi blog taký dlhý článok zverejnil. Druhý diel vyjde zajtra. Teraz to už len prednastavím a padám do školy, kým mi nezdrhne bus. Majte sa. ^^


Fandom: Super Junior
Couple: SiHae, EunHae, trochu TeukMin

Leží schúlený na svojej polovici posteli, chrbtom k nemu. Celé jeho telo sa trasie. Pevne zomkne očné viečka, z ktorých sa mu stále rinú nové a nové slzy, dopadajúc na bielu obliečku vankúša. Potláča vzlyky derúce sa mu z hrdla a v prstoch drví tenkú látku prikrývky.
Už to zase urobil. Sľúbil, že prestane, že už sa to viac nestane, uisťoval ho.. Tak prečo znovu?! Prečo mu takto ubližuje?! Stále hovorí, ako veľmi ho miluje, ale dokazuje to vôbec? Ani omylom! Všetko sú to len prázdne reči, obyčajné klamstvá, ktoré v sebe nemajú ani štipku citov! Všetko to hovorí len aby si pri sebe udržal svojho domáceho maznáčika, s ktorým si môže zaobchádzať, ako sa mu zachce. Aj napriek tomu mu vždy uveril a nechal sebou manipulovať, nechal si ubližovať. Stále naivne veril, dúfal, že Siwon svoj sľub raz dodrží... Ale už nikdy viac! Už sa znovu oklamať nenechá!

Hae sa zamrví. Tvár sa mu skriví v bolestivej grimase, keď ním prejde vlna bolesti. Potichu zanadáva a pomaly sa otočí na spiacu osobu na druhej strane postele. Vyzerá to, že Siwon sa tak rýchlo nezobudí.
Prehodí nohy cez stranu postele a opatrne sa zdvihne. Otrasie sa, keď sa doňho zareže chlad, ktorý v izbe panuje. Prehodí cez seba košeľu položenú na stoličke a podíde ku skrini. S vrzgotom ju otvorí. Pohľad rýchlo stočí späť k posteli. So zatajeným dychom pozoruje, ako sa Siwon nespokojne zamrví. Vydýchne, keď zistí, že ďalej spí. Na dne skrine zaloví po kufri. Bezmyšlienkovito doň začne hádzať všetky svoje veci. Nevadí mu, či niečo bude pokrčené. Je mu to jedno. Jediné, na čo myslí je, ako sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať. Už tu nesmie ostať ani minútu. O chvíľu Siwonovi zazvoní budík a on sa začne chystať do práce. Dovtedy jednoducho musí zmiznúť. Malo ho to napadnúť už skôr. No a čo, že nemá kam ísť a nemá žiadne peniaze? Všetko je lepšie, než tu ostať a naďalej byť hračkou toho chlapa.
"Donghae, čo to robíš?" ozve sa z postele.
Donghae strnie v pohybe. Pomaly pootočí hlavu a zaostrí na postavu sediacu na posteli. Hoci je tma, cíti na sebe jeho uprený pohľad. Zabodáva sa doň. Otrasie sa a kufor nenápadne postrčí dozadu.
"N- nič." zakoktá. Snaží sa znieť čo najnormálnejšie, no v jeho hlase sa aj napriek tomu odráža strach.
Miestnosťou sa ozve šuchotanie periny. Následne sa postava zdvihne a vyjde smerom k Haemu. Hae nepatrne cúvne. O krok, o dva... Kým chrbtom nenarazí na stenu pri dverách. Očami vyľakane blúdi po miestnosti, snažiac sa nájsť nejaký oporný bod. Niečo, čo by ho z tejto situácie vyslobodilo. Sám však vie, že už niet pomoci. Dobre pozná, čo teraz príde. Siwon ho pritisne ku stene. Haeho zamrazí v chrbte a ustráchane pozrie do jeho tváre. Bojí sa. Tak veľmi sa ho bojí.
Siwonov pohľad skĺzne ku kufru. "Tak ty si chcel ujsť?" spýta sa chladne. Donghae mlčí. Skloní hlavu a oči zabodne do drevenej podlahy. Siwon naštvane vrazí päsťou do steny tesne vedľa Haeho hlavy. "Tak chcel?!" zakričí.
Haeho telo sa roztrasie a do očí sa mu nahrnú slzy. "J- ja..." zašepká, ale hlas sa mu vzápätí zlomí.
Siwon opäť buchne do steny. Zamračí sa a pevne zovrie Haeho zápästie. Trhne ním k sebe a vedie ho späť k posteli.
Donghae bolestivo zaskučí, keď na líci ucíti silný úder, a padne na matrac. Siwon z neho strhne košeľu a priviaže mu ňou zápästia k čelu postele. Zaľahne ho. Pevne zovrie Donghaeho bradu. "Ty si si myslel, že mi len tak zdrhneš? Mne?!" spýta sa desivo a vrhne sa na jeho pery. Bozkáva ho dravo, bez jedinej známky nehy. Hae zomkne pery do tenkej linky. Odmieta sa podvoliť.
Keď Siwon usúdi, že Hae asi spolupracovať nebude, z pier sa presunie inam. Medzi zubami stisne citlivú kožu na krku. Rukou sa posunie nižšie po jeho hrudi. Dostane sa pod tenkú látku nohavíc a uchopí ho do dlane. Silno ho stisne.
Donghae kŕčovito zavrie oči a zaskučí. Po lícach mu stekajú slané kvapky sĺz. Siwon sa uškrnie a ešte viac spevní stisk. Donghae šklbne zápästiami v snahe uvoľniť sa, ale košeľa mu to nedovolí. Siwon z neho stiahne nohavice rovno aj s trenkami a hodí ich niekam na podlahu. Haeho pretočí na brucho a vydvihne na všetky štyri. Vyzlečie si nepotrebný kus oblečenia, párkrát si prejde po penise a kľakne si za Donghaeho. Na jeden príraz doňho vnikne. Hae zvráti hlavu a bolestivo vykríkne. Siwon sa v ňom takmer okamžite začne pohybovať. Spočiatku pomaly, no postupne pridáva na rýchlosti a začne do Donghaeho prirážať v kratších intervaloch. Donghae sa pod ním zmieta, z očí mu vybiehajú stále ďalšie a ďalšie slzy. V prstoch pevne drví látku svojej košele.
"Siwon, prestaň... bolí to!" kričí pomedzi vzlyky. Celým jeho telom prebiehajú návaly bolesti. Praje si, aby to všetko čo najrýchlejšie skončilo. Aby ho niekto tohto utrpenia raz a navždy zbavil. Už to ďalej nechce znášať. Nechce do konca života žiť s tým, že je dobrý len ako pobavenie. Obyčajná hračka, ktorú len zneužívajú. Pocíti, ako mu po stehnách stekajú horúce pramienky krvi.
Siwon ešte o niečo zrýchli. Z jeho hrdla sa rinie jeden slastný vzdych za druhým. Už len pár prírazov a...
Jeho telo sa napne v kŕči a vyvrcholí hlboko do Haeho vnútra. Chvíľu tak zotrvá, užíva si doznievajúci orgazmus. Potom z Haeho vykĺzne a bez jediného slova odíde do kúpeľne.
Donghae bezvládne dopadne do perín. Páli to. Celé telo ho bolí. Opatrne si vymotá ruky z košele a schúli sa do klbka. Tvár sa mu skriví v bolestivej grimase, keď sa v jeho konečníku opäť ozve pálčivá bolesť. Jeho telo sa začne otriasať vo vzlykoch. Prečo sa to musí diať práve jemu? Čo komu urobil, že toto prežíva? Prečo bol taký naivný a uveril jeho slovám? Mal radšej počúvnuť ostatných...
O hodinu Siwon vyjde z kúpeľne, osprchovaný a upravený. Pozapína si gombíky na košeli, zaviaže kravatu a zo skrine vyberie čierne sako. Prejde popri posteli a odíde z izby. Ani o Donghaeho nezavadí pohľadom. V kuchyni si vypije kávu, obuje sa a odíde do práce.
Keď sa domom rozľahne zvrtnutie kľúča, Donghae zdvihne hlavu. "Je preč?" spýta sa chrapľavo do tichej miestnosti. Chvíľu ešte pozerá pred seba, čakajúc, či sa Siwon nevráti. Keď sa po dlhej dobe nič nedeje, zhlboka sa nadýchne a natiahne sa po mobile na svojom nočnom stolíku. Pokúsi sa posadiť, no bolesť mu to veľmi nedovoľuje. Zaskučí a opäť si ľahne. Vytočí číslo a mobil si priloží k uchu. Po troch pípnutiach sa ozve známy hlas.
"Hae? Ahoj, dlho som ťa nepočul. Ako sa máš?"
Donghaemu sa do očí vkradnú ďalšie slzy. "Hyukjae..." vzlykne do mobilu.
"Hae, ty plačeš? Stalo sa niečo?" spýta sa starostlivo.
"Prosím, príď po mňa. Už tu nechcem byť. Chcem ísť preč." zašepká a zotrie si slzy. Zhlboka sa nadýchne.
"Hneď som tam." odvetí Eunhyuk a ukončí hovor. Donghae položí mobil späť na stolík a opäť sa pokúsi posadiť. Nesmie tu ostať len tak ležať. Telom mu prepulzuje ďalšia vlna bolesti. Chvíľu zotrvá, kým bolesť neprejde a pomaly vstane. Vytiahne si zo skrine veci a vojde do kúpeľne. Vlezie pod sprchu. Nechá všetky tie bolestivé spomienky zmiznúť spolu s prúdom teplej vody. Oblečie sa a pomaly dôjde späť do izby.
Ozve sa slabé zaklopanie. Donghaeho nepatrne mykne. Hneď na to sa však rozíde ku dverám a odomkne. Automaticky sa vyššiemu hnedovlasému chlapcovi vrhne okolo krku. "Mal si pravdu. Prepáč, že som ťa nepočúval. Je mi to ľúto." Hlavu zaborí do Hyukovho ramena.
Eunhyuk prekvapene zamrká a neisto Haeho objíme. "Hae, čo sa stalo?" spýta sa opatrne.
Donghae od neho o krok ustúpi a sklopí zrak. "Mal si pravdu... Nikdy som pre Siwona nič neznamenal. Len ma využíval a ja som mu na to naletel. Je mi to naozaj ľúto. Prosím, dostaň ma odtiaľto."
Hyuk ho chvíľu len nemo pozoruje. Napokon s povzdychom pristúpi k nemu a zotrie mu slzu, ktorá osamelo stekala po jeho líci. "Hae, neospravedlňuj sa. Na to bude čas neskôr. Teraz sa musíš ísť rýchlo zbaliť a zmiznúť, kým sa Siwon vráti. Okej?" Usmeje sa naňho.
Hae nepatrne prikývne. Keď sa otočí a spraví krok smerom k izbe, opäť sa ozve bolesť a klesne na kolená.
"Hae!" vypískne Hyuk vystrašene a zohne sa k nemu. "Čo sa stalo?"
"Siwon... On..." zašomre a skloní hlavu. Už len pri tej myšlienke sa mu do očí tlačia slzy.
Hyuk, akoby to pochopil, sa zamračí. "Ja toho chlapa zabijem." zavrčí nebezpečne a Haeho si stiahne do náruče.
"Som v pohode." zašepká Donghae, odtiahne sa od neho a vojde do izby. Kľakne si pred skriňu. Tvár sa mu skriví v ďalšej bolestivej grimase. Zhlboka sa nadýchne a začne do kufra hádzať zvyšné veci. Onedlho sa k nemu pridá aj Eunhyuk.
"Zvládneš chodiť?" spýta sa starostlivo, keď spolu s kufrom zastane pri dverách. Donghae nepatrne prikývne, no po chvíli opäť zaskučí. Hyuk podíde k nemu. Chvíľu ho nemo pozoruje a potom si ho prehodí cez plece.
"Č- čo to robíš?" dostane zo seba Hae a prekvapene zamrká.
"Čo myslíš? Beriem ťa odtiaľto." odvetí Hyuk s úsmevom, vezme kufor a vydá sa k výťahu. Donghae si povzdychne a nechá sa opatrne položiť na zadné sedadlo auta.
"Zvládol by som to aj sám." Urazene našpúli ústa. Hyuk sa len zasmeje a sadne si za volant.

"Nie, nie! Prestaň!" vykríkne a prudko sa posadí. Zakňučí, keď do jeho tela vystrelí bolesť. Hyuk rýchlo pribehne do izby a sadne si k roztrasenému Haemu.
"Hae, čo sa deje?" starostlivo naňho pozrie. Donghae sa mu s plačom vrhne do náruče. "H-Hae..." Hyuk ho opatrne objíme. Donghae tvár zaborí do jeho hrude a nechá slané kvapky sĺz vsakovať sa do jeho trička. "Bol to len sen... Neboj, už je to preč." zašepká Hyuk a pevne si ho k sebe pritisne. "Bol to len sen." zopakuje.
Keď Haeho plač po nejakej dobe ustane, odtiahne sa od neho.
"Už je lepšie?" Hyuk ho váhavo pohladí a zotrie posledné slzy zdobiace Haeho líca.
Hae nepatrne prikývne a znovu si ľahne. Hyuk pomaly vstane a vydá sa ku dverám. "Hyukie?" ozve sa potichu spod periny a pozorne sleduje vzďaľujúcu sa siluetu svojho najlepšieho kamaráta.
Eunhyuk sa naňho otočí s otáznikmi v očiach.
"O- ostaneš so mnou. Nechcem tu byť sám." sklopí pohľad. Eunhyuk sa pousmeje nad Haeho roztomilosťou a vráti sa k posteli.
"Tak sa aspoň posuň." zasmeje sa a vkĺzne k nemu pod perinu. Hae si automaticky položí hlavu na jeho hruď, čo najviac sa k nemu natisne a spokojne vydýchne. "Dobrú noc." zašepká Hyuk. Hae len niečo nezrozumiteľne zašomre a prehodí ruku cez Hyukov pás. Eunhyuk sa pousmeje. Voľnou rukou mu prehrabne vlasy a nežne ho pobozká na čelo.

Hae sa zamračí a nespokojne sa zamrví v snahe uniknúť pred slnečnými lúčmi, prenikajúcimi pomedzi závesy. Pomaly otvorí oči. Zmätene zamrká, keď zistí, že miesto vedľa neho je prázdne. Očami zmätene blúdi po izbe. "Hyukie?" zašepká váhavo. V tichu miestnosti však jeho hlas zaznie až príliš hlasno.
Vo dverách sa objaví Hyukova hlava. "Áno?" spýta sa veselo a vstúpi do izby.
"Bál som sa, že si ma tu nechal." zašomre Donghae.
Eunhyuk si s úsmevom sadne na kraj postele. "To by som ti neurobil. Len som ti chystal raňajky." Ukáže na tanier. Donghaemu sa rozžiaria očká. S Hyukovou pomocou sa posadí a pustí sa do jedla.
Siwon preňho nikdy nič také neurobil. Teda... možno pár razy počas prvého mesiaca, odkedy sa k nemu Hae nasťahoval. Tie zvyšné dva však už boli iné. Siwon sa zmenil na nepoznanie. Bol to iný človek. Chladný a krutý. Celý deň trávil v práci alebo niekde v bare s Heechulom a domov sa vracal neskoro večer, opitý totálne na mol. Vždy do Haeho kričal, bil ho a občas aj zneužil. Toto sa neustále opakovalo.
"Ako ti je?" spýta sa potichu Eunhyuk, neprestávajúc ho pozorovať.
Donghae sa naňho neisto pozrie. "Už je to lepšie. Ešte trochu to síce bolí, ale zvládam to. Len..."
"Len?" zopakuje. Zoberie mu z rúk prázdny tanier a položí ho na stolík.
"Trochu sa mi točí hlava, to je všetko." usmeje sa. Nechce, aby mal oňho Hyuk starosti. Radšej rýchlo zmení tému. "Dnes nejdeš do práce?"
Hyuk záporne pokrúti hlavou. "Volal som Leeteukovi, aby to za mňa vzal. Odpočiň si." zašepká. Prikryje Haeho perinou, zoberie tanier a vstane z postele.
"Neopustíš ma, však?" spýta sa potichu.
Hyuk sa naňho s úsmevom otočí. "Jasné, že nie. A teraz oddychuj." prikáže a odíde z izby.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama