Saranghaeyo, hyung...

30. října 2013 v 12:00 | Eun |  Nu'est
Tákže... po dlhej dobe sa tu opäť hlásim. Tentoraz som písala na Nu´est... Ani neviem, ako ma to napadlo. V podstate je to už nejaký ten piatok, čo som toto písala do môjho úžasného zošítka :3 , keď som sa len tak nudila v škole... Čo je v podstate skoro stále. No a Sam sa to dostalo do ruky a doslova prikázala, aby som to sem hodila. Poslušne hlásim, že rozkaz je splnený. :D Takže tak. Teraz sa idem baliť a chystať veci na dnešnú noc v ZUŠke, potom zajtra na cestu do Ráztoky. Zatiaľ sa majte a užite si prázdniny! ;)



Názov: Saranghaeyo, hyung...
Fandom: Nu´est
Couple: JR/Minhyun


Nespočet svetiel. Hudba. Ohlušujúci krik miliónov fanúšikov. Vyžarovalo z nich toľko radosti, nadšenia, šťastia aj lásky. Príjemne to hrialo pri srdci. Vedieť, že ich majú radi, že ich poznajú...

Milujú svojich fanúšikov. Sú im neskutočne vďační za všetko, čo pre nich robia. Lepší fanklub si snáď ani priať nemohli.

Koncert sa pomaly blížil ku koncu. Hudba ustala. Bol čas na záverečný prehovor pre poslednou piesňou dnešného večera. Slova sa ujal ich líder. Jonghyunovu tvár ožarovalo modré svetlo reflektora , jeho pery zdobil mierny úsmev. K publiku hovoril s veľkou vďačnosťou, fanynky pozorne načúvali každej jeho vete, jeho slová ich dojímali. Minhyun svojho lídra uprene sledoval, každý jeho pohyb ho fascinoval. Neubránil sa úsmevu. Jonghyuna má veľmi rád. Miluje jeho úsmev, oči, hlas... všetko.

Keď JR dorozprával, nastal čas na poslednú pieseň, Action. Minhyun sa spamätal zo zamyslenia a začal spievať. Fanúšikovia ich obdarovali hrdelným krikom a obrovským aplauzom, onedlho sa pridali k spevu. Mrzelo ich, že koncert už končí, a preto sa rozhodli užiť si túto pieseň čo najviac.

Napokon sa však museli rozlúčiť a odišli z pódia. Človek by si myslel, že po koncerte budú unavení, ale opak bol pravdou. Fanúšikovia im dodávali energiu, najradšej by pre nich spievali celú noc, no nemohli. Musia sa rýchlo dostať späť do Soulu, kde majú napozajtra dohodnutý ďalší koncert. Prezliekli sa a nastúpili do auta, ktoré ich odviezlo do dormu. Minhyun zaliezol do svojej izby, tašku hodil na zem a išiel sa osprchovať. Potom zaľahol do perín. Ešte dlho sa prevaľoval. Nedokázal zaspať. Pred očami mu vyskočila jeho tvár, tie dokonalé oči a úsmev. Nedokázal myslieť na nič iné. Jonghyun sa mu vryl hlboko do mysle. Napokon sa však prinútil zaspať, hoci ho JR prenasledoval aj v snoch.

Zobudilo ho, keď do jeho izby vrazil Ren. Prudko sa posadil.

"Minhyunie, ideš s nami?" nevinne zamrkal.

Hyun naňho ospalo pozrel. Trvalo hodnú chvíľu, kým sa zorientoval natoľko, aby pochopil, čo sa ho ich maknae pýta. Napokon nechápavo naklonil hlavu na stranu. "Kam?" spýtal sa.

Ren sa šibalsky uškrnul, veselo odhopkal k posteli a skočil Minhyunovi k nohám. "Na nákupy!" zvýskol nadšene a v očiach sa mu zjavili drobné iskričky. Ach, koľko málo chýba k detskej radosti.

Minhyun sa pousmial, lenivo k nemu natiahol ruku a prehrabol sa jeho blonďavými vláskami. "Možno nabudúce. Necítim sa veľmi dobre." zašepkal. Je mu ľúto, že Rena sklame, ale hovorí pravdu. Naozaj mu nie je najlepšie a k tomu je aj unavený. V noci sa veľmi nevyspal. Jonghyun jednoducho odmietal opustiť jeho sny. V hlave má veľký zmätok.

Pri pomyslení na lídra ho vždy ovládne divný pocit. V bruchu cíti podivné šteklenie, srdce sa rozbúši dvojnásobnou rýchlosťou a celé telo má ako v láve. V Jonghyunovej prítomnosti je ten pocit ešte intenzívnejší. Nechápe, čo sa to s ním deje.

Zo zamyslenia ho vyrušil Renov sklamaný povzdych. "To je škoda. Dúfam, že ti onedlho bude lepšie. Zatiaľ ahoj." milo sa usmial a vybehol na chodbu.

Minhyun ani nestihol zareagovať a už bol v izbe opäť sám. Napokon sa znovu zvalil do perín a rozhodol sa ešte chvíľu si pospať. To sa mu však už nepodarilo. Stále sa prehadzoval so strany na stranu. Nedokázal sa zbaviť myšlienok naňho.

Už to dlhšie nevydržal. Prudko vstal a vyšiel z izby s úmyslom napiť sa. Zašiel do kuchyne, do pohára si napustil vodu a pohľad mu spočinul na obrovských hodinách visiacich na protiľahlej stene. To je len desať? Chalani sa určite skôr, než na obed, nevrátia. Pozná Rena až moc dobre. Vždy, keď sa ide na nákupy, to malé blonďavé škvŕňa ich vždy zatiahne do každého jedného obchodu, ktorý zazrie, a neodíde odtiaľ kým si niečo nekúpi. Samozrejme, tašky domov potom musia nosiť oni a on si popred nich len veselo hopká. Vtedy si skôr pripadajú ako vianočné stromčeky, než ako speváci.

Čo tu má tieto tri hodiny robiť sám?? Spať nemôže. Opäť by sa mu o ňom snívalo. Tie jeho jedinečné oči ho neprestávajú fascinovať...

Zatriasol hlavou. Zase sa jeho myšlienky uberajú tým smerom. To mu robia naschvál! S povzdychom a sklonenou hlavou sa napokon vydal do obývačky, že si pozrie nejaký film. Prekvapene vytreštil oči. Pohár mu skoro spadol z ruky, keď na gauči uvidel spiacu postavu. Myslel si, že je tu sám. Oblialo ho horko. Zo všetkých štyroch možností, prečo to musí byť práve Jonghyun? Naprázdno preglgol a čo najtichšie sa vydal ku gauču. Nechápe, čo ho to napadlo. V lídrovej blízkosti nie je schopný racionálneho myslenia. JR v ňom vyvoláva neznáme pocity, avšak príjemné. Desí ho to.

Pohľadom zhypnotizovane blúdi po Jonghyunovej spánkom uvoľnenej tvári. Je tak krásny. Bruškami prstov sa nepatrne dotkne hyungovej tváre a jemne prechádza po jeho líci. Ten jediný dotyk mu spôsobí triašku celého tela. JR sa kus zamrví. Minhyun znehybnie a sleduje ho so zatajeným dychom. Starší mladík sa však nezobudí. Minhyunovi z úst unikne úľavný povzdych. Jeho oči sa sústredia na JRove pootvorené ústa. Tie jeho pery Mina neskutočne vábia. Na chvíľu ho napadne, ako asi chutia...

Celý očervenie a rýchlo zaklepe hlavou. Na čo to preboha myslí?! Veď je to jeho hyung! Nesmie o ňom takto premýšľať. Stále však nedokáže odtrhnúť zrak od tých dokonalých pier. Bruškami prstov fascinovane obtiahne ich kontúru. V brušku sa mu rozletelo snáď milión drobných motýľov. Nechápe, ako niekto dokáže byť taký dokonalý.

Zo zamyslenia ho vyruší tiché vydýchnutie jeho mena. "Minhyunie?"

Oslovenému sa dych zadrhol v krku. Ostal stáť ako primrznutý a stretol sa s párom čokoládovohnedých očí, ktoré starší chlapec doteraz skrýval pod viečkami. Keď si uvedomil, že stále prstom prechádza po jeho perách, do tváre sa mu nahrnulo nadmerné množstvo krvi. Ruku rýchlo stiahol a pohľadom zatekal po miestnosti, len aby sa vyhol zmätenému pohľadu svojho hyunga.

Jonghyun sa musel pousmiať nad tým,aký je Minhyun práve v tejto chvíli roztomilý Posadí sa, čím mu deka skĺzne z tela a odhalí tak svaly lisujúce sa spod tielka.

Minhyun je v koncoch. Tvár má červenú ako rajské jabĺčko a hrozí, že o chvíľu začne hlavou mlátiť do steny. Toto mu Jonghyun robí naschvál!

"Hyunnie, si v poriadku?" spýta sa starší starostlivo. Stiahne červenajúceho sa chlapca k sebe na gauč, až Min vyľakane vypískne, a priloží mu ruku na čelo. "Nemáš teplotu? Celý horíš."

"T-to... to nič nie je..." dostane zo seba mladší roztraseným hlasom. Jeho telo sa chveje z lídrovej blízkosti, srdce mu búši niekde v krku a pomaly zabúda, ako sa dýcha.

Jonghyun si ho prezerá skúmavým pohľadom. Neverí mu. "Si si istý, že ti nič nie je? Celý sa trasieš." Dôkladne ho zabalí do deky. Minhyun si ju pritisne pevne k telu a do nosa ho udrie Jonghyunova vôňa. Potom JR vstane a stratí sa v kuchyni.

Minhyun zakloní hlavu a zhlboka sa nadýchne. Frustrovane si prehrabne vlasy. Čo sa to s ním deje? Prečo v ňom JR vyvoláva tie pocity? Ničomu nechápe.

Onedlho pred ním pristane hrnček čaju. Prekvapene zamrká a pozrie na Jonghyuna, ktorý sa veselo zhupne k nemu na gauč a položí medzi nich misku popcornu. Kdesi spod vankúša vytiahne ovládač a zapne televízor.

Minhyun by sa rád sústredil na film, ale v jeho blízkosti je to nemožné. Vo chvíli, keď natiahne ruku k popcornu, stretne sa s tou Jonghyunovou. Strelí po ňom vystrašeným pohľadom a ruku rýchlo stiahne. Jonghyun nechápavo nakloní hlavu na stranu.

"Hyunnie, vážne ti nič nie je?" spýta sa potichu a prstami podvihne mladšiemu bradu, aby mu videl do tváre. Už zase je Min celý červený. Skutočne má oňho strach.

V Minhyunovi to horí. Tak veľmi sa chce niekam skryť. Utiecť od neho čo najďalej, zavrieť oči pred okolitým svetom, len aby ho jeho hyung prestal častovať tým starostlivým pohľadom. Akosi sa však nedokáže od jeho očí odtrhnúť. Začína mu dochádzať to, čo doteraz unikalo. Hyung je preňho nenahraditeľný. Myslí... že ho asi miluje viac, než sa nazdával.

"Ja... ja..." začne, ale nevie ako pokračovať. Čo mu má povedať? Chce mu vyznať svoje city, ale bojí sa. Čo ak ho má Jonghyun rád len ako mladšieho brata a neopätuje mu jeho city?

No tak, Minhyun, vzchop sa! Okríkne sa v duchu. To sa chce naozaj po zvyšok života skrývať pred svojimi citmi a tváriť sa, že je všetko v poriadku? Akoby sa nič nedialo? Nie, nesmie! Odmieta skutočnosť, že by každý deň prechádzal okolo Jonghyuna a potláčal to chvenie v brušku, ktoré mu starší chlapec spôsobuje.

"Ty...?" Jonghyun zvedavo nadvihne obočie. Ani na sekundu z neho nespúšťa zrak. Chce vedieť, čo Minhyuna trápi.

Minhyun sa zhlboka nadýchne. Snaží sa ignorovať búšiace srdce, ktoré mu každú chvíľu hádam vyskočí z hrude. "Hyung, myslím, že ja..." Hlas sa mu zadrhne v krku. Nie je schopný pokračovať. Na to má príliš veľký strach. Nebude lepšie nepovedať mu to?

Líder však nevyzeral, že by to chcel nechať len tak. Musí zistiť, čo sa s Minhyunom deje. Naozaj sa od toho koncertu správa čudne. "Čo ty?" spýta sa znovu a pohladí chlapca po líci.

"Ja... hyung... myslím, že ťa milujem." zašomre a sklopí zrak. V rukách kŕčovito zovrie deku. On to povedal. Naozaj to povedal.

Jonghyun sa snaží pochopiť význam slov, ktoré pred chvíľou Min vyslovil. Povedal ich tak rýchlo a potichu, že ho takmer prepočul. Je si však istý, že počul dobre. V hlave si zopakuje tie slová a vtedy ich konečne pochopí.

Najskôr mu tvárou prebehne prekvapenie, no následne jeho pery ozdobí nádherný úsmev a telom sa rozleje pocit šťastia. On ho naozaj miluje?

Skloní sa k jeho ušku, jemne doň fúkne a slabo, až mladším prebehne triaška, zašepká: "Už som sa bál, že to cítiš inak, Minhyunnie." Pootočí si jeho tvár k sebe a nežne sa prisaje k jeho perám.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lai Lai | 9. června 2015 v 18:49 | Reagovat

Aaaaw...*roztiekla sa* <3 cuteee....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama