CzŠ - 2

22. srpna 2013 v 8:49 | Sam |  Cesta za šťastím

Tak som to konečne dopísala. Teda tento diel. (a aj cover som urobila) Trochu pribudnú postavy a aj také menšie tajomstvo.Myslím, že je to divné, dosť divné. Mala som trochu na nič náladu, keď som to písala. Dopísané to mám už tri dni, len kým som si našla čas ísť na balkón to pridať (keďže ešte stále trčím v kúpeľoch s pomalým pripojením.) A za chvíľu dopíšem aj ďalší diel Sam sa rekreuje :D nejak si musím utriediť spomienky :D (o tom, že tu zase boli klauni ani nehovorím :D ale máme kúpeľnú rodinku :D mám brata (a sama som mužského pohlavia :D), syna a dcéru, rodičov, manželku a suseda :D) myslím, že už sa prestanem vykecávať a radšej to sem hodím :D Bye Bye

Ráno som sa zobudil na to, že mnou niekto trasie. Keď som otvoril oči zbadal som Nicka ako ma budí.
"Vstávaj. Zaspali sme. Ja som vedel, že som nemal včera piť. Zase som zaspal prvý školský deň. Rýchlo, poď ak si švihneš stihneme to, len sme prišli o raňajky." Povedal mi a išiel sa obliecť. Ja som sa rýchlo postavil a začal hľadať niečo na seba. Po chvíli som sa uspokojil s čiernymi rifľami a červenou mikynou. Nick ma už čakal oblečený. Vzal som si potrebné veci - zošil a pero - a mohli sme vyraziť. Nick ma viedol chodbami školy, až sme zastali pred triedou. Tam mi podal rozvrh a odišiel preč. Ja som otvoril dvere a uvidel tváre mojich spolužiakov, každý už s niekým sedel iba pri Renovi bolo voľné miesto. Vybral som sa k nemu.
"Dobré ráno." Povedal mi Ren, keď si ma všimol.
"Dobré." Odpovedal som mu a sadol si. Vybral som rozvrh z vrecka, kde som ho predtým strčil a pozrel sa, čo máme prvú hodinu. Matiku, keďže triedny učiteľ našej triedy nás učí matiku. Ren si vedľa mňa zase niečo kreslil a pri tom si pospevoval. Má pekný hlas, napadlo ma hneď. Mohol by z neho byť spevák rovnako ako aj maliar, keďže na obidve veci má talent. Z myšlienok ma vyrušil Ren, keď do mňa strčil, aby som sa postavil. Prišiel totiž učiteľ.
"Dobrý deň, vítam vás na tejto škole. Keďže toto je naša prvá triedna hodina, začneme zoznamovaním. Ja som Park Jung Soo, ale väčšina ľudí ma volá LeeTeuk, ako všetkým študentom, aj vám dovolím mi tykať. Strávite v mojej triede päť rokov, tak myslím, že bude lepšie tykanie, keďže nie som od vás až o toľko starší. Teraz sa predstavíte zaradom tak ako sedíte, každý povie svoje meno a to, čo robí rád." Povedal na úvod náš triedny. Potom sme sa mu všetci zaradom predstavili. Ja s Renom nakoniec, keďže sedíme najďalej od katedry. Potom nám povedal ešte niečo o ostatných učiteľoch a zapísal si, kto chce ísť na aký krúžok. Ja som sa po dlhom Renovom presviedčaní prihlásil spolu s ním na kreslenie. Pred koncom hodiny prišiel do triedy Cam s tým, že všetci z našej bunky, čiže z tejto triedy ja a Ren, ideme na dramatický krúžok, teda niečo so spievaním, hraním a tancovaním. Keď som chcel namietať, Cam na mňa hodil hnusný pohľad, tak som bol radšej ticho. Doma sme boli na nože, nemusíme byť aj tu. Potom sa už nič dôležité nedialo, po rannom vyučovaní po nás prišiel Aron, že ideme na obed a potom na ten dramatický krúžok, že tam musíme byť načas. Tak sme sa ponáhľali, rýchlo sme sa najedli a išli sme do školského parku, kde už nás čakali ostatný okrem Cama. Po piatich minútach prišiel aj on spolu s pekným chlapíkom.
"Ach, už ste tu všetci. Prepáčte mi to zdržanie, ale tuto Cam trval na tom, že aj tento rok musíme začať tým, čo každý rok." Povedal nám hneď muž, čo prišiel s Camom. Keď sme na neho všetci nechápavo hľadeli, predstavil sa nám: "Ja som sa nepredstavil. Dokelu. Takže ja som Se7en a nejak mám na starosti tento krúžok už štvrtý rok."
Potom sa slova ujal Cam a predstavil nás ostatných: "Takže Nicka, Teda, Toma, Arona už poznáš. Toto sú naši nováčikovia, Ren, JR, Math, Dan a tuto náš maličký - Chris."
"Ďakujem, že si mi ich predstavil Cami. Tak, dnes začneme s tým, čo vždy. Základom tohto, dajme tomu krúžku, je dôvera. Musíte si navzájom dôverovať, všetci desiati. Teda musíte dôverovať aj mne. To, čo si tu poviete sa nikto nedozvie. Je to len medzi vami a mnou. Začneme vyjadrením svojich pocitov. Rozdelím vás do dvojíc, vo dvojiciach sa odoberiete každá dvojica na jednu lavičku a porozprávate sa o vašich dnešných pocitoch. Takže, Cam a Nick, Tom a Aron, Ted a Math, JR a Dan a nakoniec Ren a Chris. Nech sa páči môžete začať." Zadal nám dnešnú úlohu Se7en.
Ren ku mne prišiel, zobral ma za ruku a odviedol k lavičke najďalej od Cama.
"Nechápem, na čo nám je takýto krúžok." Povedal som mu hneď ako sme si sadli.
"Na to, aby vás to ochránilo pred ostatnými a ich temnými stránkami a aby ste sa vy všetci zblížili." Ozval sa Se7en spoza mňa. Ani som nepostrehol, ako sa tam dostal. "Všetci by ste tu čakali niečo iné, no práve toto vám pomôže nepodľahnúť. O tom už niečo viem. Sám som chodil na túto školu. Ja som nič takéto nemal, čiže som podľahol nátlaku zo strany ostatných, no vy nemusíte. Cam vždy vyberá to najlepšie z ročníka, aby vás zachránil. Síce nemôžem povedať pred čím sa vás snažíme ochrániť, no je to nebezpečné. Preto sa radšej nezapleťte s Mikom a jeho partiou. Mohli by vám ublížiť." Povedal ešte a už sa išiel venovať ostatným.
"Toto bolo divné." Povedal som Renovi. Ren sa mi pozrel do oči a po dlhšej chvíli povedal: "Myslím, že by sme mu mali veriť. Aron niečo podobné hovoril. Vravel o nejakom nebezpečenstve v rade vyvolených."
"Tu sa asi vážne niečo deje. Chcel by som vedieť čo. Vždy ma záhady a tajomstvá nejak priťahovali. Myslíš, že tu bude niečo vážne nebezpečné?" opýtal som sa Rena.
"Na to ani nemysli, zisťovať, čo to je." Ozvalo sa zase spoza mňa.
"Prečo?"
"Je to nebezpečné, už len tým že o tom nesmieme hovoriť. Kebyže som mal na výber nikdy, by som sa k nim nepridal." Povedal mi Se7en.
"Pamätaj si moje slová Chris. Určite sa budú pokúšať o vás všetkých. Hlavne o vás dvoch. Dávajte si pozor. Preto ste spolu v dvojici. Jeden dá pozor na toho druhého, pokiaľ ten druhý dá pozor na neho..... nezabudnite na toto. Nikdy sa o nich nič nepokúšajte zistiť." Povedal a odišiel.
Potom sme sa s Renom bavili už len o škole. Pokiaľ nezazvonilo a nemuseli sme ísť späť do triedy. v triede sme na lavici mali každý čiernu obálku s ružou v strede. Obidvaja sme to odložili, že sa na to keď tak spýtame Se7ena a nebudeme to otvárať sami, keďže sme boli v triede sami dvaja.
Po škole bol krúžok kreslenia, kam ma Ren dotiahol. Konalo sa to vonku v parku. Sedeli sme na dekách a mali nakresliť svojho partnera. Ja som bol vo dvojici s Renom. Aj tento raz sa mi ho podarilo dobre nakresliť. Keď sa učiteľ prechádzal poza nás, pri nás dvoch ostal dlhšie.
"Vidím, že vám to ide najlepšie z celej triedy. Nechceli by ste sa zúčastniť súťaže? Stačili by na to tieto vaše portréty. Ide tam vlastne o túto tému, čo robíme dneska o dvojicu portrétov ich autorov. Ešte by ste sa teda mali nakresliť sami. Každý sám seba. Teda ak by ste s tým súhlasili." Povedal nám učiteľ. Pozrel som sa na Rena, ale ten už svoj obrázok dával učiteľovi.
"Ja do toho idem, čo ty?" povedal mi. Zopakoval som jeho postup a podal aj svoj výkres učiteľovi.
"Ešte vám dám vedieť podrobnosti o tej súťaži." Zvolal učiteľ, keď už odchádzal.
Pred koncom hodiny si nás zavolal.
"Mohli by sme sa stretnúť zajtra cez obedňajšiu prestávku? Dohodnúť sa o tej súťaži?" opýtal sa nás. "Musíme sa ešte spýtať, či to nebude vadiť Nickovi s Aronom." Povedal mu Ren.
"Čo sa nás máš pýtať?" opýtal sa Aron spoza mňa.
"Či sa môžeme zajtra stretnúť cez obedňajšiu prestávku." Povedal im učiteľ.
"Vieš, že nám to vadiť nebude. Čiže si sa pýtať nemusel Alex." Povedal mu Cam. Ani som nepostrehol ako sa tam objavil.
"Čiže sme dohodnutý." Povedal nám, keď sme odchádzali.
Potom nás Cam s ostatnými zaviedli do našej bunky. Ta sme si mali spraviť úlohy a pripraviť sa na večerný zoznamovací večierok. Ja s Renom sme protestovali, či tam vážne musíme ísť. Cam sa na nás dvoch naštval a prikázal nám obliecť si šaty. Myslím, že ho neznášam. Ešteže boli čierne a mohli sme si pod tie šaty dať aj legíny. Keďže nám zobral spodné prádlo a aby sme boli dokonalí pridal nám ešte parochne. Teda Renovi parochňu treba nebolo, keďže má dlhé blond vlasy, čiže on si ich len rozpustil. Myslím, že ten večierok bude riadny trapas.
"Teraz ma vy dvaja počúvajte. Teda vy dve." Povedal nám Cam, keď sme boli hotoví a pripravení vyraziť. "Nikomu neprezradíte, že nie ste dievčatá. Ak sa dozviem, že to niekto zistil, potrestám vás. Takže dnes ste Christina a Renata." Povedal, zavolal na ostatných a vyrazili sme na večierok. Myslím, že ho zabijem. Neskutočne ma štve a myslím, že Rena tiež.
"Chris, prosím neprezraď nás. Počul som o Camových trestoch. Nechcel by som to zažiť. Prosím." Povedal mi Ren, keď sme vstupovali do miestnosti.
"Budem sa snažiť." Povedal som mu a naozaj som sa snažil, aby nás nikto neodhalil. Nemohol som dovoliť, aby Cam ublížil niekomu tak nevinnému ako je Ren. Ja som si na ubližovanie už zvykol, ale Ren určite ešte nezažil poriadnu bolesť, pri ktorej si prajete umrieť.
Večierok prebiehal celkom fajn, s Renom sme sa držali pri sebe a snažili sa na seba neťahať príliš veľa pozornosti. Darilo sa nám to, pokiaľ k nám neprišiel opitý jeden zo starších. Tuším to bol Mike. Začal nás obchytkávať a postupom času mal čoraz viac neslušných návrhov. Cam s Nickom sa na nás výborne zabávali, keďže my sme si s ním nevedeli poradiť. Mal som chuť ísť za nimi a zabiť im, lenže to by som nás prezradil a sľúbil som Renovi, že sa budem snažiť nás neprezradiť. Mikeove reči boli čím ďalej tým viac neslušné a už ma nenapadalo ako ho odbiť.
"No tak, poďte so mnou. Môžem vám ukázať plno krásnych vecí a robiť s vami veci, o ktorých sa vám ani nesnívalo. Nenechajte sa dlhšie presviedčať. Ste tu najkrajšie slečny v miestnosti." Povedal Mike.
"Nie je to tým, že sú to jediné slečny v miestnosti? Nechaj ich na pokoji Mike. Sú na teba primladé. Ty letíš skôr na staršie alebo sa mýlim?" ozvalo sa nám spoza chrbtov.
"Teraz mám chuť na ne." Povedal neznámej osobe Mike.
"Ver mi Mike, nemáš. Ak nechceš mať problémy s radou, necháš ich dve na pokoji." Povedal neznámy a otočil sa na nás.
"Tento vás už otravovať nebude, ale nabudúce ak chcete byť oblečení ako dievčatá, majte pri sebe niekoho, kto vás bude chrániť pred úchylmi ako je Mike." Povedal a odišiel.
Po jeho odchode sa nám na kolenách objavili čierne obálky s ružou. Keďže sme nevedeli, čo to je išli sme sa Camom a Nickom. Tí na nás hľadeli ako na zjavenie.
"Nevieš, čo je toto?" opýtal som sa Cama.
"Niečo, čo nesmieš otvoriť. Ja o tom nesmiem hovoriť. Choďte za Se7enom, on vám s tým poradí." Povedal nám Cam a odprevadil nás pred Se7enove dvere. Zaklopal a odišiel. S Renom sme ostali sami pred zavretými dverami. Po chvíľke sa ozvalo "Ďalej." Tak sme vstúpili. Se7enov byť bol malý, ale pekne zariadený.
"Posaďte sa." Povedal nám a ukázal na sedačku. Odišiel do vedľajšej miestnosti, kde som tušil kuchyňu. Se7en sa vrátil s táckou s tromi šálkami čaju. My sme už sedeli na sedačke, ja už bez parochne.
"Myslím, že vás sem priviedlo toto." Povedal a zo vzduchu mu na nohy padla rovnaká obálka, ako sme dostali my.
S Renom sme prikývli.
"Čo to znamená? Tie obálky myslím, už sme dostali každý druhú." Povedal som mu.
"Teda ja už tretiu." Ozval sa Ren.
"No, tie obálky to je trochu zložitejšie, ale hlavne ich neotvárajte keď ste sami. Len vtedy vám môžu ublížiť. Inak je tam len pozvánka. Keď to otvoríte sami, tak tam bude okrem listu aj nahovorený list. Kde budú informácie o tom stretnutí. Tam vám neodporúčam ísť. Stojí za tým Mike a ľudia jemu podobný. Pre vaše vlastné dobro, nezapleťte sa s nimi." Povedal nám Se7en aspoň niečo o tých obálkach.
"Počkať, takže vedúcim tej skupinky je Mike?" opýtal som sa ho.
"Ale kdeže. Mike je ten posledný, koho by zvolili za svojho vodcu."
"Tak potom kto je ich vodca?"
"Myslím, že to sa skôr, či neskôr dozviete. Aj keď myslím, že už ste ho stretli."
"Počkať, nemôže to byť ten neznámy, čo nás zachránil pred Mikom a jeho rečami?" napadlo Rena.
"Ach, takže už ste sa stretli. A predpokladám, že vás odhalil, že nie ste dievčatá, aj keď vyzeráte veľmi dievčensky."
"Ako toto viete?" opýtal som sa ho.
"Vieš, on a ja sme si podobný viac, ako by ostatní čakali. Kedysi som bol jedným z nich. Dokonca by som bol zvolený za vodcu, keby som vtedy nezachránil jedného prváka od istej smrti. Vtedy ma vyhodili, za čo som im teraz vďačný. Získal som oveľa viac, akoby som dostal u nich." Povedal nám Se7en.
"Ten koho ste zachránil bol Cam, však?" opýtal sa ho Ren.
"Vidím, že niekto tu toho dosť vie. Áno bol to Cam." Povedal mu Se7en. Nikdy by ma nenapadlo, že sa tu bude diať toľko zvláštnych vecí a to sme tu iba tretí deň.
"Tie obálky môžeme otvoriť teraz? Keď ste tu s nami?" opýtal sa ho Ren. Akosi som sa zamyslel.
"Môžete, nič sa vám teraz nestane. Keby aj áno, viem ako to napraviť. Nestrávil som u nich štyri roky pre nič za nič." Povedal mu Se7en a Ren už otváral prvú obálku. Bol v nej čierny lístok s červeným písmom: Rada starších vás pozýva na prijímací pohovor. Dňa 4.9 o 19:49 v hlavnej sále rady. S pozdravom predseda rady starších. Toto bolo napísané aj v ďalších obálkach, čo sme dostali. Rovnaký dátum, rovnaký čas, rovnaké miesto a rovnaký podpis.
"Prečo sa nazývajú rada starších?" opýtal som sa.
"Ono rada starších je rada školy, kde sú tí najvplyvnejší ľudia a oni vyberajú vhodných kandidátov do ich spolku. Rada v podstate rozhoduje o všetkom. Dokonca aj o všetkých priestupkoch voči školskému poriadku." Potom sme sa rozprávali už len o Camovi a ostatných. Ale stále mi v hlave vŕtalo to, prečo ho zachránil. Niečo sa medzi nimi muselo stať.
"Se7en, čo je medzi tebou a Camom?" nedalo mi sa ho na to neopýtať.
"Keď som ho zachránil, vtedy sme spolu mali viac ako kamarátsky vzťah. No ten sme ukončili, keďže Cam bol so mnou, len z vďačnosti za záchranu. Nikdy by mi nemohol dať, to čo som hľadal a navyše Cam to už dva roky tiahne s Nickom. Teraz niekedy by mali mať výročie. Čiže ich cez týždeň na bunke ani nemusíte čakať." Takže spolu chodili. To by ma nenapadlo.
"Myslím, že už pôjdeme. Ďakujeme za odpovede a čaj." Povedal Ren, keď sme odchádzali.
Keď sme prišli na bunku, nikde nikoho nebolo. Ako aj včera, išli sme ku mne a Nickovi a zase ma Ren donútil nakresliť ho. Teraz to už išlo ľahšie a navyše vyzeral ako bábika. Ešte k tomu tie šaty.
"Dokedy to Cam vravel, že v tom máme byť?" opýtal som sa ho.
"Dokedy vám nedovolím sa vyzliecť a ísť spať." Ozvalo sa od dverí. Ten Cam sa musí objaviť akurát, keď ho spomeniem.
"A navyše nevravel som vám, že sa nemáte prezradiť? Doniesla sa mi do uší rada od vodcu spolku, pre vás. Myslím, že vás trest neminie." Oznámil nám. Ach dokelu. Ren sa na mňa vystrašene pozrel.
"Rena nechaj na pokoji. To ja som nás prezradil. Nemám dievčenský hlas." Povedal som Camovi.
"Ešte si to rozmyslím, ale myslím, že prvýkrát vás nechám na pokoji. Nemám čas sa teraz vami zaoberať." Povedal nám a otvoril dvere od izby.
"Ach, aby som nezabudol. Nick sa sťahuje ku mne. JR k Aronovi a vy dvaja máte túto izbu. Veci sme už presťahovali." Povedal a odišiel.
Ren sa rozplakal.
"Prečo plačeš?" opýtal som sa ho.
"Aron sa na mňa musel naštvať, že chce bývať s JR-om. Prečo mi JR robí napriek a je s Aronom? On vedel o tom, že mám Arona rád." Povedal mi a plakal ešte viac.
"Neplač, Ren prosím ťa neplač. Za toto určite nemôže JR, myslím, že je to Camov trest za to vyzradenie. Môj trest ešte len príde. Tvoj je toto." Povedal som mu. Ren sa na mňa pozrel a prestal plakať.
"Myslíš?" opýtal sa ma.
"Myslím. Určite to vymyslel Cam." Povedal som mu a objal ho.
"Čo keby sme na to už nemysleli a išli spať?" navrhol som mu.
"Myslím, že to bude najlepšie, ale môžem spať u teba v posteli?" opýtal sa ma.
"Kľudne, mne to vadiť nebude." Povedal som mu.
Potom sme sa uložili, Ren sa ku mne pritúlil a tak sme zaspali. Ja s Renom v náručí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama