Gitara

7. června 2013 v 22:26 | Sam |  Original

Takže je tu poviedka na mojich spolužiakov, je didvná a ani netuším, kedy ma to napadlo, napísať niečo na nich, ale písala som to poväčšine v škole.
V ankete sú 4 áno, čiže to sem dávam. Keďže na ďalšom diely OS sa pracuje a tu to stojí tak je tu aspoň toto. Je to vytiahnuté zo šuplíka (je zvláštne mať na notebooku priečinok šuplík a tam ukladať horšie poviedky?)
A k temu druhému menu, je to len prezývky a netuším ako sa to píše, tak to je napísané tak ako sa to hovorí. Kvôli utajneniu identity je len to prvé meno pravé, ale aj tak pre tých, ktorí poznajú aspoň jedného z nich poznajú aj toho druhého.



Názov:Gitara
Fandom: RPS (moji spolužiaci)
Pár: Simon+Kepy

Pomaly som sa k nemu nahol a pobozkal ho, po chvíli sa odtiahol a spýtal sa ma: "Čo to robíš?" odpovedal som mu veľmi jednoducho "Bozkávam ťa." On sa na mňa pozrel a odtiahol sa ešte viac. "Toto nemôžeš, ja nie som na chalanov. Mám rád dievčatá. Ty vieš, ktorú mám rád. Sám si mi pomáhal sa s ňou dať dokopy." Povedal mi a ja som sa rozplakal. "Vieš, ako to bolelo, dávať ťa s ňou dokopy?" povedal som mu a on sa na mňa ani nepozrel a odišiel.
Zrazu som sa zobudil. Dokelu, zase ten istý sen. Budem s tým musieť niečo robiť, nie sa stále budiť uprostred noci na tieto sny. Vždy je to to isté, vždy ma nechá a odíde za ňou.
Kedy mu konečne poviem o svojich citoch a prestanem sa trápiť? Teraz keď ho vidím ako sa smeje, ako sa baví s všetkými. Myslím, že ešte nie som pripravený, ešte chvíľu počkám alebo nie? Napadne, keď vytiahne gitaru, v tých snoch vždy hrá, keď ho pobozkám. Pomaly prídem k nemu a len ho sledujem, kým hrá. Stále častejšie sa pozerám na jeho pery. Ani si neuvedomím, kedy prestane hrať a pozrie sa na mňa. Uvedomím si to, až keď ma osloví. "Kepy?"
"Hm?"
"Prečo na mňa tak pozeráš?" opýta sa ma a stále sa na mňa pozerá. To už to nevydržím a pobozkám ho. Ako aj v tých snoch po chvíli ma odstrčí.
"Čo robíš?" Opýtal sa ma a mne sa to zrazu zdá tak podobné.
"Bozkávam ťa." Odpoviem mu, ako vo všetkých tých snoch.
"Tak pokračuj." Odpovie mi. Toto som nečakal. Nečakal som, že by mi on mohol povedať áno. Znovu sa k nemu skloním a pobozkám ho. Prestaneme sa bozkávať, až keď obidvaja nestačíme s dychom.
"Vieš Simon, mám ťa rád." Poviem mu a čakám na jeho reakciu.
"Čakal som kedy to povieš. Aj ja ťa mám rád." Povie mi a tento raz to je on, čo sa postaví a pobozká ma. Musí sa síce skloniť, ale aj tak je to najkrajší bozk v mojom živote. Keď znovu prestaneme, lebo zazvoní a do triedy začnú chodiť ostatný spolužiaci, napadne ma : Prečo som to nespravil skôr?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Amalkavila Amalkavila | Web | 15. června 2013 v 22:54 | Reagovat

Veľmi, veľmi príjemné a pekné. :) Jeej.
Mám úsmev na tvári. :-)

2 Amalkavila Amalkavila | Web | 15. června 2013 v 22:56 | Reagovat

[1]: Bude časom aj  pokračovanie? ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama