18. Kapitola - Think and talk

12. června 2013 v 23:04 | Sam |  One Shot
Dosť dlho tu nič nepribudlo, čo? Nom, prepáčte, ale nebolo kedy. Musela som uzatvárať známky a robiť projekt na angličtinu. (keďže len mňa môže napadnúť dať všade Kórejcov a pohyblivé obrázky, z ktorých mi nakoniec išiel len jeden a to Sichul bozk :D ešteže si nikto nevšimol, že sú rovnakého pohlavia, ešte by mali v triede ďalší dôvod prečo ma nenávidieť)
A toto tu vzniklo z polovice počas hodiny chémie (za stáleho vyrušovania učiteľkou, aby som jej odpovedala na otázky, na ktoré nikto iný nevedel odpovedať) a z druhej polovice na slovenčine. (cez prestávku to bolo dvakrát ukradnuté spolužiačkami, že čo to píšem, ale aj tak z toho nič nepochopili, tak mi to vrátili :D )
A v škole teraz riešime Akadémie (našu rozlúčku deviatakov). Na ničom sa nevieme dohodnúť a jediné, čo máme je nápis akadémia (s časti moja práca, s ešte dvomi ďalšími sme tým v utorok strávili tri hodiny a skončili sme všetky zo špinavými nohavicami od farby, no ale tak, čo aj to sa stáva, zajtra pokračujeme v robení číslic). Zajtra sa to bude zase všetko riešiť a ako poznám našu triedu a B triedu, skončí to veľkou hádkou, až sa niekto zduje a nakoniec to v utorok bude čistá improvizácia, ako bol aj deň detí, ale ten našťastie dobre dopadol (až na pár modrín, keď deti mali hádzať loptičky do otvoru v strige, ale pár ich trafilo mňa (síce som mala byť striga, ale hádzalo sa do papierovej)) Zároveň som vtedy zistila, že hrať sa s deťmi je celkom zábavné. (teda aj to dávanie pečiatok bolo zábavne, pokiaľ ku mne neprišiel jeden chlapec, predo mnou si vyhrnul tričko, že ja chcem na brucho a tri, lebo som trikrát trafil, vtedy som rýchlo volala kamarátku, čo bola so mnou na stanovišti, aby sme sa vymenili) a myslím, že toto tu bude pomaly dlhšie ako celý dnešný diel, takže už radšej končím.
Inak blížime sa ku koncu (už len asi dve kapitoly)



Celý čas som ostala doma a väčšinu dní som strávila premýšľaním uprostred záhrady na hojdačke. Prešli tri mesiace, kým mi zavolali Hyuk s Haem. Sľúbila som im, že sa vrátim, aj keď som sama nevedela, či toho vôbec budem schopná. Či sa dokážem uzmieriť s Minom, keďže on celý čas vedel pravdu a nepovedal mi to. Už chápem, prečo mi kupoval toľko vecí, nechcel predsa, aby jeho sestra chodila v bežnom oblečení, s ním som vždy musela vyzerať ako dáma. Aj keď bol ku mne veľakrát protivný, staral sa o mňa. Preto ma neprekvapilo, keď sa tu deň po mojom telefonáte s Hyukom objavil.
"Lin." Povedal, keď ma uvidel. Ja som bez slova vyšla von a vybrala sa do záhrady na svoje miesto, on ma nasledoval. Posadila som sa na hojdačku a čakala, čo spraví on. Najprv váhal, no keď som sa na neho pozrela sadol si.
"Prepáč mi to Lin, mal som ti to povedať, mal som byť k tebe úprimný ... nemal som sa tak zachovať ... a tie únosy, to som vážne nemal urobiť. Všetko by tak bolo lepšie. Nikto by sa netrápil. Všetci sú ešte stále z tvojho odchodu smutný, najmä Wookie, ten mi vynadal a vyhodil ma z izby. Dokonca sa na mňa hnevá aj Teuk, Lin aj už neviem ako ďalej, je mi to tak ľúto. Odpustíš mi niekedy a vrátiš sa?" pri týchto slovách sa rozplakal. Už to nebol ten rozmaznaný arogantný Min, toto bol pravý Sungmin, citlivý a starostlivý, môj brat. Až teraz mi došlo, že som sa na neho nikdy nehnevala. Odpustila som mu hneď v ten deň, keď som sa dozvedela pravdu. Nikdy som sa na nikoho nedokázala dlho hnevať. Min vedľa mňa neprestával plakať, tak som ho objala.
"Teraz, keď už viem pravdu, vrátim sa. Len som si to všetko potrebovala premyslieť. Nikdy som sa na teba nehnevala Minnie. Odpustila som ti hneď ako som sa dozvedela pravdu. Vrátim sa a všetko dáme do poriadku. Myslím, že bude najlepšie, keď aj s Hyukom všetkým povieme o našej minulosti. Už nechcem mať žiadne tajnosti, pre nikým. A to s Teukiem vyriešiš, on nevydrží dlho nahnevaný, navyše na teba." Povedala som mu a usmiala sa na neho. Na jeho tvári sa tiež objavil úsmev.
"Myslíš, že by mohol mať Teukie rád?" opýtal sa ma a úplne ma tým zaskočil. Pripomenul mi však jeden môj rozhovor s Teukom : "Lin, myslíš, že ma má Min rád?"
"To si musíš zistiť sám, ale skús mu priznať svoje pocity, uvidíš, že to dobre dopadne."
"A čo ak nie? Čo ak má rád niekoho iného, napríklad Sunga?"
"Sunga? Blázniš? Sung má oči len pre Kyuhyuna. Min by u neho nikdy nemal šancu. Takže by to zo SUngom bolo márne a to Min vie. Skús to a uvidíš."

To bol môj posledný rozhovor s Teukom predtým "únosom". Ani som si neuvedomila ako mi chýbajú všetci, kým sem neprišiel Min. Tomu sa asi moje dlhé mlčanie nezdalo, tak ma ďobol do boku.
"Lin? Nie si niekde mimo?"
"Prepáč, len som spomínala."
"Na čo si spomínala?"
"Na to, ako mi všetci chýbate."
"Aj ty nám chýbaš. Ale neodpovedal si mi, myslíš že ma má Teukie rád?"
"Minnie, skús mu priznať svoje city. Uvidíš potom, ale myslím, že to dopadne dobre." Povedala som mu a vstala.
"Kam ideš?" opýtal sa ma, keď ma dobehol.
"Predsa po svoje veci. Vraciam sa domov." Povedala som mu a odbehla do domu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama