7.Kapitola - Ráno

16. května 2013 v 23:43 | Sam |  One Shot
Prehrali sme v hokeji :( 4:3 s Fínmi. No a keďže som napol sledovala hokej a napol robila všetko možné, tak som nestihla dopísať, čo som chcela. Mám nápad na ďalšiu viacdielnu poviedku. K tej som dnes chcela spísať úvod, no ako vidím, tak to už dnes asi neurobím. Bude to trochu historické a budú bývať na hrade, ktorý existuje ešte aj teraz. Nom, napadlo ma to, keď som tam bola, ale o tom neskôr.
Táto časť je o dosť dlhšia ako tie predchádzajúce, ale hádam to vadiť nebude.
Za Lin hneď ráno príde Min. Prvý deň ako ochranka. Prebehne bez problémov alebo sa niečo stane? Kedy príde Minov otec?

Ráno som sa zobudila na to, že mi niekto klope na dvere. Posadila som sa a zakričala nech vstúpi. Prišiel za mnou Min, ako na zavolanie, chcela som sa s ním porozprávať.
"Konečne si sa zobudila, to som tu mal klopať celý deň?" spýtal sa ma namiesto pozdravu. Aj tak som mu zaželala dobré ráno.
"Kvôli čomu si prišiel? Čo by som ešte mala vedieť o fungovaní tejto domácnosti?" opýtala som sa ho, keď sa k ničomu nemal.
"Ah, takže ti už otec asi nechal doručiť ten list. Čiže vieš aj to, že ja som odteraz tvoj šéf. Musíš plniť všetky moje rozkazy a všade so mnou chodiť. Dnes pôjdeme nakupovať, do raňajok máš čas ešte štvrť hodinu, potom si pôjdem ešte na kúsok ľahnúť, ale o desiatej nech už môžeme vyraziť." Povedal mi a odišiel.
"Rozkaz pane." Povedala som mu ešte, kým sa za ním zavreli dvere. Toto bude namáhavý deň, ako ja neznášam nákupy. Všetko moje oblečenie kúpil Zelo, keďže viem o mojom odpore k nákupným strediskám a nákupom, ale čo sa dá robiť. Toto je teraz moja práca a Min je šéf, čiže musím plniť jeho rozkazy. Koľko vravel, že mi ostáva do raňajok?
Obliekla som sa, zašla do kúpeľne vykonať to najnutnejšie a vybrala som sa hľadať kuchyňu. Na moje prekvapenie to bolo ľahké. Z kuchyne sa ozývala nadšená konverzácia. Na také niečo som nemala náladu, bola som zvyknutá skôr na tiché rána, tých sa tu asi nedočkám.
keď som tam vošla, všetci mi popriali dobré ráno a ďalej sa venovali raňajkám. Jediné voľné miesto bolo pri Hyukovi. Zobrala som si hrnček s čajom, jednu hrianku a sadla som si ku stolu.
"Ako si sa vyspala?" opýtal sa ma Hyuk.
"Celkom dobre. Mohla by som sa ťa po raňajkách niečo spýtať?" odpovedala som mu a začala raňajkovať.
"jasné, prídem za tebou, len čo to tu trochu po raňajkách upracem." Povedal mi Hyuk a tým náš rozhovor ukončil. Keď som sa s ním rozprávala všimla som si Mina, ako ma sleduje a Min nebol jediný, kto sa pozeral našim smerom. Pozeral sa na nás aj Donghae, ale ten sa pozeral skôr na Hyuka ako na mňa.
Po chvíli začali postupne všetci odchádzať. Pred svojim odchodom mi ešte Min ukázal, aby som ho nasledovala. Postavila som sa a odišla za ním.
"Ukáž, mi tvoj šatník Lin. Budem ti musieť zohnať niečo lepšie na oblečenie, nie toto čo máš na sebe." Povedal a ukázal na moje čierne nohavice a zelené tričko s nápisom. Zaviedla som ho do svojej izby a otvorila skriňu.
"To je všetko?" opýtal sa ma.
"Ešte mám nejaké veci v kufri, už sa mi sem nevopchali." Povedala som mu, keď začal podrobne skúmať môj šatník. Po chvíli zo skrine vybral biele rifle a čierne tričko s bielymi pásikmi na rukávoch.
"Na, obleč si to. V tom pôjdeš so mnou. Ja si idem ľahnúť. O desiatej odchádzame." Podal mi oblečenie, pripomenul čas a odišiel.
Prezliekla som sa a vtom prišiel Hyuk.
"Čo si ešte chcela vedieť?" spýtal sa ma a posadil sa na posteľ.
"Ty si vedel o tom, že Min bude môj šéf?" spýtala som sa ho a tiež si sadla.
"Min je tvoj šéf? Že ja o tom nič neviem. Kto ti to povedal?" nechápavo sa na mňa pozrel. Zohla som sa a vybrala z pod postele list. Podala som mu ho a on ho hneď začal čítať.
"Ah, Minov otec sa do toho zase pletie. Niektoré veci z toho, čo ti napísal mali ostať len medzi mnou a ním, ale keď chce, aby ti šéfoval Min, nič proti tomu nemôžem urobiť. On nás platí. To je všetko?" odpovedal mi a pozrel sa na mňa.
"Ukázal by si mi, kde sú tu tie šatne, čo boli spomínané v tom liste? Telefón by sa mi totižto zišiel, Min chce ísť nakupovať. Myslím, že by bolo zlé, keby som ho tam niekde stratila, čiže ten telefón potrebujem." Povedala som mu a hľadala som nejaké topánky, čo by sa hodili k tomu, čo mi Min vybral. Vybrala som biele tenisky s čiernymi pásikmi a vybrala sa za Hyukom, ktorý sa medzi tým postavil a vybral sa preč z izby. Zaviedol ma do malej miestnosti so štyrmi skrinkami.
"Sme tu len piati v ochranke, čo bývame so skupinou. Tu je tvoja skrinka. Majú tu skrinky aj ostatný z ochranky, okrem mňa, ja mám skrinku u seba a prístup do všetkých týchto skriniek." Povedal mi a ukázal na druhú skrinku zľava. Zobrala som kľúčik a vybrala zo skrinky telefón. Nič iné by som na nákupoch nemala potrebovať. Hyuk sa pozrel na hodinky a potom na mňa.
"Veľa šťastia na nákupoch, Lin. Ja sa teraz musím vrátiť hore, ale ty môžeš na Mina počkať v garáži. Auto by tam už malo byť. Kebyže niečo potrebuješ vieš, kde ma nájdeš." S týmito slovami ma tam nechal a odišiel. Ja som sa vrátila do izby zobrať si malú kabelku, kam si dám mobil, peniaze a kľúče. Potom som sa vybrala do garáže, kde už ako Hyuk vravel bolo pristavené auto. Už sa čakalo len na Mina.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama