15.Kapitola - Stretnutie

30. května 2013 v 19:27 | Sam |  One Shot
Tak, ďalší diel. Teraz akurát sedím vo vlaku do Bratislavy. Takže možno tu zajtra ani napozajtra nič nebude. Síce mám zo sebou notebook, ale neviem, či budem mať čas na písanie. Inak pripravujem reportáž o absolventskej výstave, ktorá bola aj moja. Ďalej mám napísanú poviedku (dosť krátku) na mojich spolužiakov. Ak chcete, aby som ju sem dala, zahlasujte tam < --- v ankete.
Tento diel je kratší ako tie ostané, ale dozvieme sa tu pravdu o únosoch.


Kráčali sme zo Zelom smerom k miestu stretnutia. Cestou som pohľadom kontrolovala, či sú tam ostatný. Keď sme sa tam blížili, zbadala som obsadenú lavičku, na ktorej sedel Guk a na lavičke oproti sedel Teuk, medzi nimi stála skupinka chlapov s čiernymi bundami s kapucňami na hlavách. Zelo ma zobral za ruku a rozbehol sa. Guk ho zbadal a postavil sa. Zelo sa k nemu rozbehol ešte viac a mňa tam len tak nechal stáť. Postavy medzi lavičkami sa k nám pomaly začali otáčať a mne došlo, že ma napálili. Otočili sa k nám totiž ostatný členovia SuJu. Keď som to uvidela išlo ma poraziť, oni ma napálili. V tom zo všadiaľ prišla moja rodina a Guk za mnou prišiel.
"Prepáč Lin. Môj nápad to nebol." Povedal a usmial sa na mňa.
"To nič, teda napadlo ma to, len som nemyslela, že to bude pravda." Povedala som mu.
"Ah, to je potom v poriadku, Hyuk čakal že tu spravíš scénu." Zasmial sa. "Ale ja som si to nemyslel."
"Ja a scénu? Myslím, že to ma už nepozná. Kedysi by som spravila scénu, ale za ten čas, čo som bola u teba som sa zmenila." Povedala som mu a prijala jeho ponúknutú náruč.
"Zmenila si sa. To je poznať. Hyuk musí byť riadne slepý, že si to nevšimol." V tom ako to povedal a nepúšťal ma z náruče sa ozvalo: "Ja som to počul." Od Hyuka a "Aj ja som tu." Od Zela. Potom ma Guk už pustil a išiel za Zelom, ja som išla za Hyukom.
"Ty blázon, takto ma napáliť?" povedala som mu a jednu mu strelila.
"Lin!" zavrčal Hyuk.
"Čo? Ty za to môžeš, ja nie. Prečo si to naplánoval?" Skoro som po ňom kričala.
"Poprvé, kľud Lin. Pôvodne to nebol môj nápad, to Min. Potrebovali sme zistiť, či ti môžeme veriť." Povedal.
"Veriť? Ty si mi neveril? Asi ma nepoznáš dosť dobre, aby si vedel, že by som ťa nikdy nezradila. Hlavne teraz, keď už viem, čo sa stalo. Asi si to ani nepostrehol, ale dosť som sa zmenila odkedy ťa môj otec vyhodil." Povedala som mu a obrátila sa na odchod.
"Lin, kam ideš?" Spýtal sa ma ešte.
"Netuším, ale dnes k vám neprídem." Povedala som a odišla.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama