10. Kapitola - Hae

25. května 2013 v 0:18 | Sam |  One Shot
Ah, dnes nám prišli triedne fotky a sú tak horzné, že tam dobre vyzerajú asi len dvaja ľudia z 24. Proste hrozné. Ešte na fotky hodili aj také divné rámiky, čo to úplne pokazili a roztiahli tak celé fotky (hlavne na učiteľskej, ktorú nám ukázala triedna, to vyzerá dosť zvláštne, dve učiteľky tam vyzerajú akoby prilepené počítačom).
Dnes nám na matematike čítala pani riaditeľka naše poznámky, to bolo smiechu (a to prečítala len dve). Spolužiak cez prestávku vbehol na dievčenské záchody a násilne otváral dievčatám dvere. Po tejto sa smiala celá trieda. Ďalšie čítanie poznámok sme mali na zastupovanej slovenčine, čiže nám prečítala učiteľka všetky poznámky, čo máme zapísané. Niektoré boli úplne odveci a na niektorých sa smiala aj učiteľka :D Tak sa rozhodlo, že na záverečnej akadémii budeme čítať vtipné poznámky a napodobňovať typické znaky učiteľov, plus ešte spievať pesničky ako rozlúčku deviataci (tie pesničky pritom vybrali tak perfektne, že sa to úplne hodí, teda jedna sa hodí druhá nie - Aj tak sme stále frajeri, tá sa hodí a Mojich najlepších 15 rockov - tá sa vôbec nehodí, keďže je to o kapele a nie o konci niečoho, nom, ale ako myslia)
A ešte v stredu mačaká absolventská výstava - výstava na ukončenie výtvarnej. To bude sranda :D keďže som to len dnes dokončila a ešte mi treba aj reč napísať. Nom, to bude trochu väčší problém, ale to sa (dúfam) nejak podarí. Takže v stredu mi držte palce.
A už končím, lebo to bude pomaly dlhšie ako celý diel.
/Oprava všetko to bolo včera, akosi som sa zdržala a nezverejnila to ešte pred polnocou/

Keď som si to všetko rozmyslela, vybrala som z kabelky telefón, lebo som mala tušenie, že mi niekto volal. Pozrela som na displey a našla si šesť zmeškaných hovorov od Zela, čo by asi mohol chcieť? Keby sa chcem len porozprávať, nevolal by mi toľko krát. Kým som sa nad tým zamýšľala mobil mi zazvonil znovu. Zase volal Zelo. Tento raz som mu to už ale zdvihla.
"Ahoj Zí. Čo si volal?"
"Ahoj Lin. Ako sa tam máš? Ešte ti nechýbame?"
"Mám sa ... no nie celkom dobre, teraz som sa dozvedela, že budem oficiálne predstavená ako priateľka jedného z nich. Jasné, že mi chýbate."
"Jedného z nich? Budeš priateľka tvojho Hyuka?"
"Akurát jeho nie. Toho najstaršieho."
"LeeTeuka? Ty budeš akože chodiť s ich leaderom?"
"Zee, ako vieš, ktorý z nich je najstarší?"
"Keď sa nudíš a jediný zdroj zábavy je rádio, tak počúvaš a aj sa niečo sem tam dozvieš."
"Hm, to by ma nenapadlo."
"Vidíš, mne sa to stalo. No, ale preto nevolám. Pre istotu si najprv sadni."
"Sedím."
"Guk vravel, že to nie je nič vážne, že ti to nemám hovoriť, ale lepšie bude, keď to budeš vedieť. Vyhrážali sa nám, že nás zabijú, ak im nepovieme, kde si. Chalani sa s nimi pobili a oni potom odišli, ale Guk bol najprv trochu nesvoj, akoby videl niekoho z minulosti. Len som chcel aby si to vedela."
"Zee, ďakujem, že si mi to povedal. Ak sa stane niečo ďalšie hneď mi volaj. Týka sa to mňa, teda aj mojej terajšej práce, ktorá ma unavuje, keďže ma Min celé dni vláči po meste a po nákupoch. Akoby nestačilo, že už mi sem musel dať priviesť tretiu skriňu, lebo sa sem už nepchalo všetko oblečenie, čo mi kúpil."
"Lin, ty si tam teraz musíš žiť. Plno oblečenia, dom plný chalanov, predsa raj pre všetky dievčatá, ale teba niečo trápi. Mne to povedať môžeš, ja to poviem len mackovi." Teraz som sa musela zasmiať, Zelo a jeho macko. Nerozlučná dvojka.
"Zee, je to tu fajn, len som myslela, že keď ma sem zavolal Hyuk, že chce, aby znovu medzi nami niečo bolo, no za ten čas, čo som tu som ho videla len dvakrát." Zrazu som začula spadnutie pohára na zem a zabuchnutie dverí. Dokelu, niekto ma počul. Toto sa nemalo stať.
"Prepáč Zee, musím končiť, niekto som vbehol a počul ma. Musím ho ísť nájsť. Maj sa a pozdrav ostatných."
"Maj sa dobre, Lin a nezabúdaj, som tu pre teby kedykoľvek." Potom zložil.
vybrala som sa na chodbu, kde som pomaly išla popri všetkých dverách a hľadal tie zatvorené. Všetky dvere tu totiž bývajú vždy otvorené, pokiaľ sa nejde spať alebo obyvateľ tej izby nie je chorý. Také napísané pravidlo tohto domu. Konečne som našla zatvorené dvere, bola to Donghaeho izba. Zaklopala som a keď sa neozýval vošla som dnu. Hae ležal na posteli a plakal.
"Čo sa stalo Hae?" opatrne som sa ho opýtala, len čo som vošla.
"Ty si sa stala, Lin. Prečo ťa sem musel zavolať? Už to vyzeralo tak sľubne." Povedal mi a hodil po mne jeden vražedný pohľad, za ktorý by sa ani Guk nemusel hanbiť.
"Ja? Čo mám s tým spoločné ja?" opýtala som sa ho a opatrne sa k nemu priblížila.
"Ty tomu nechápeš? Počul som ťa. Počul som ten tvoj telofonický rozhovor. Miluješ Hyuka. Teraz, keď som mu priznal svoje city si sem nakráčaš ty a chceš mi ho zobrať."
"Ah, toto. No, pokiaľ si on nevyberie, nemôžeme nič vedieť. Jedine on môže rozhodnúť, koho chce. Ja som sem neprišla za ním. Neprišla som sem, aby som bola s ním. Nevidela som ho štyri roky. Hoci som si myslela, že moje city k nemu zmizli, asi som sa mýlila. Myslím, že ho mám rada a s tým nič neurobím. Tak sa na mňa nehnevaj Hae. Rozhodnúť musíme nechať jeho a navyše plač ti nesvedčí." Povedala som mu a prisadla si k nemu. Na moje počudovanie Hae ma objal.
"Asi máš pravdu. Ja som taký blbec. Celý čas sa snažím presvedčiť seba, že ťa nenávidím, lebo mi ho berieš, ale náhodou si celkom fajn. Len sa od neho prosím ťa ešte aspoň chvíľku drž ďalej, chcem si ho užiť ešte, kým môžem. Som si totiž istý, že si vyberie teba." Povedal mi Hae. Ešte dlho sme sa rozprávali, až som sa chcela zobrať spať do svojej izby, no Hae ma zastavil.
"Nechoď, nechcem byť teraz sám. Väčšinou tu je aj Hyuk, len ten teraz musí niečo vybaviť." Povedal a stiahol ma k sebe do postele, takže mi neostalo nič iné, iba ostať s ním.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama